Grafika
Edita Ambrušová — Jeden deň pri Atlantiku II.
Grafický list s názvom Jedeň deň pri Atlantiku II. patrí k dielam komornejšieho žánrového charakteru slovenskej maliarky a ilustrátorky Edity Ambrušovej. V čierno-bielom svete litografie autorka až surrealisticky vizualizuje zážitok…
Viac o diele
Grafika
Eduard Antal — Kompozícia IV. a V.
Eduard Antal bol významným predstaviteľom slovenskej geometrickej abstrakcie. Venoval sa maľbe, voľnej i úžitkovej grafike a monumentálno-dekoratívnym prvkom v architektúre.
Viac o diele
Grafika
Gejza Angyal — Námestie v Kremnici
Gejza Angyal vo svojich maľbách pracoval so svetlom v luministickom duchu, ktorý bol v kontexte nášho geografického priestoru príznačný pre nagybánsku kolóniu, či velikánov, ako Miháli Munkácsy, István Réti a iní. V jeho tvorbe je i poznanie francúzskeho umenia konca 19.storočia.
Viac o diele
Maľba
Janko Alexy — Žena z Kozároviec
Janko Alexy bol maliar, spisovateľ, publicista a organizátor kultúrneho života. Patrí k zakladateľským osobnostiam slovenskej výtvarnej moderny. Bol kultúrne a spoločensky mimoriadne činorodý, po druhej svetovej vojne sa napríklad výrazne zaslúžil o záchranu a obnovu Bratislavského hradu.
Viac o diele
Maľba
Jaroslav Augusta — Napájanie koní
Drobná maľba na papieri zobrazuje dvoch mužov v krojoch (bačov či gazdov) pri konskom napájadle. Jeden sedliak sa opiera o palicu, ktorá môže byť pokojne ľudovým hudobným nástrojom (píšťala, fujara, trembita). Druhý, pôsobiaci staršie, sa opiera o menšiu palicu (čakan) a pofajčieva fajku. Za nimi je skupinka piatich hnedých koňov. Celá maľba pôsobí idylicky.
Viac o diele
Kresba
Milan Adamčiak — >zwanzig nach< könig für jazzquartett & m.p.m.per orchestra da camera
Adamčiak vo svojich prácach, výskumoch reagoval na vizuálne vzťahy medzi hudbou a výtvarným umením.
Viac o diele
Kresba
Milan Adamčiak — Reticolo I° per dieci strumenti a piacere
Muzikológ, čelista, skladateľ a experimentátor Milan Adamčiak sa od druhej polovice 60. rokov 20. storočia ako jeden z prvých u nás začal cieľavedome venovať výskumu intermediálnych presahov – vzájomných vzťahov hudby a výtvarného umenia.
Viac o diele
Foto a iné médiá
Peter Ančic — Husákova generácia
Ľudia narodení medzi rokmi 1972 až 1982 v bývalej Československej socialistickej republike sa zvyknú označovať ako „Husákove deti“. V období normalizácie, v ktorom bol od roku 1975 prezidentom Gustáv Husák, nastal vďaka podpore mladých rodín súvisiacej s politikou komunistickej strany tzv. „babyboom“, čiže silná populačná vlna, kedy sa narodilo viac detí, ako zomrelo obyvateľov.
Viac o diele