Marián Žilík — Družstevné polia

Maľba Družstevné polia patrí do súboru jedenástich obrazov, ktoré Marián Žilík vytvoril v roku 1976 v rámci svojej diplomovej práce na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, za ktorú mu bola udelená Cena Martina Benku.¹ V zbierke Nitrianskej galérie sa nachádza takmer polovica z tejto série, keďže v depozitároch máme ešte ďalšie štyri obrazy: Zber zeleniny (O 867), Zelená žatva (O 891), Pole (O 923) a Družstevný dvor (O 1408). Jeden obraz sa nachádza aj v zbierke Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici (Ďatelinové pole, 0 683).

Zaujímavosťou je, že prvú maľbu zo Žilíkovej diplomovej práce odkúpila Nitrianska galéria už v decembri 1976 (zhodou okolností je to obraz Družstevné polia) za 10 000 Kčs (v prepočte na dnešné peniaze 4 000 €), čo bola za dielo čerstvého absolventa naozaj veľkorysá suma, keďže v tom roku bola priemerná mesačná mzda okolo 2 500,- Kčs. Ďalšie obrazy sa do našej zbierky dostali za rovnaké sumy postupne v rokoch 1977, 1978 a 1982.

Marián Žilík bol v čase svojho nástupu na slovenskú výtvarnú scénu dobovou kritikou označovaný ako veľmi sľubný autor spomedzi študentov Jána Želibského.² A práve v Žilíkovej ranej tvorbe nachádzame aj výraznejšie vplyvy jeho pedagóga – kontrastnú farebnosť, plošnosť tvarov, jednoduchosť motívov smerujúcu k abstrakcii, zobrazovanie osamotených postáv, príklon k ľudovému a poľnohospodárskemu žánru na jednej strane a k motívom z mestského prostredia (cirkus, divadlo) na strane druhej.

V 70. rokoch 20. storočia, v období tzv. normalizácie, bola téma poľnohospodárstva v umení obľúbená a podobne ako v 50. rokoch mala slúžiť na posilnenie vtedajšej ideológie, i keď už nemusela spĺňať prísne dogmatické kritériá socialistického realizmu. Ani Žilíkove obrazy nie sú typicky „budovateľské“ – nenájdeme tu vysmiatych roľníkov na traktoroch, odhodlane plniacich plány päťročnice na 120 %. Napokon, aj formálne sa autor prikláňa k aktuálnejším tendenciám v maľbe. Žilíkom zvolená téma diplomovej práce teda na jednej strane spĺňala ideologické požiadavky oficiálneho umenia (inak by zrejme mal problém absolvovať vysokoškolské štúdium), na strane druhej sú jeho obrazy po vizuálnej stránke nad priemerom toho, čo by sme od zobrazenia motívu žatvy v dobe socializmu očakávali. Téma poľnohospodárskej krajiny bola pre Žilíka zjavne prirodzená, vedel ju zachytiť s ľahkosťou a bez pátosu azda i vďaka detstvu strávenému v Mojmírovciach v nitrianskom regióne, agrárnom centre Slovenska.

Kompozícia obrazu Družstevné polia je postavená na kontraste farebných plôch – žltých nedozerných lánov a kovovo-sivo-modrej oblohy. Kombajn žnúci zlatisté klasy je jediným detailnejšie vypracovaným motívom na obraze – spájajú sa v ňom presné rovné línie s gestickejšími farebnými plochami. Ak Žilíkov obraz porovnáme s viac než desaťročie staršou maľbou Eduarda Antala s rovnakým názvom, nájdeme viaceré podobnosti: plošnosť obrazových plánov, kompozičnú a farebnú jednoduchosť, používanie zemitejších farebných tónov, geometrizujúce prvky, abstrahovanie motívov, skratku a úspornosť v zobrazovaní predmetov. Antalov obraz je panoramatickým pohľadom na krajinu, ktorému dominuje statická monumentalita polí a oblohy. Naproti tomu volí Žilík menší výsek reality, formát orientuje na výšku, kompozíciu dynamizuje kombajnom žnúcim úrodu a jeho stopami, ktoré zanechal na poli. Aj väčšina ostatných Žilíkových obrazov z „diplomovkového“ cyklu v zbierke Nitrianskej galérie zachytáva proces žatvy a až na jednu výnimku (Zber zeleniny) na nich nenájdeme ľudí – ich hlavnými hrdinami sú stroje (traktory, kombajny), ktorým niekedy sekundujú hospodárske budovy na pozadí. Takúto „vyľudnenosť“ môžeme vnímať ako oslavu technického pokroku a mechanizácie rastlinnej a živočíšnej výroby, ale aj ako istú kritiku odľudštenia nášho vzťahu k pôde a snahu poukázať na ekologickú záťaž, ktorú so sebou masová produkcia či monokultúrne poľnohospodárstvo prinášajú. Takáto interpretácia (či nadinterpretácia?) sa síce môže javiť ako ambivalentná, no zo Žilíkových neskorších postojov k problematike ochrany životného prostredia môžeme usudzovať, že tu išlo pravdepodobne o ten kritickejší pohľad.