Eduard Antal — Družstevné polia I

Panoramatický pohľad na krajinu s poľami môže byť pomerne fádnym žánrovým motívom, no v prípade cyklu Družstevných polí od Eduarda Antala ide o zaujímavý príklad postupného prechodu z predmetného zobrazovania do geometrickej abstrakcie v slovenskom výtvarnom umení na začiatku druhej polovice 20. storočia. 

Na maľbe Družstevné polia I v zbierke Nitrianskej galérie sa v popredí rozprestiera zelené pole, ktorého oblúk sa čnie k oblohe, v ľavej časti sa z pozadia vynára fragment žltého poľa. Na horizonte vidíme ostrvu¹ a strom. Po modrej oblohe pláva osamotený biely mrak zvláštneho tvaru pripomínajúci misu alebo loď. Zaujímavý je formát obrazu s pomerom strán takmer 2: 1, ktorý býva používaný v kinematografii alebo na obrazovkách niektorých modelov mobilných telefónov. Takýto formát poskytuje širokouhlý pohľad a zároveň nepôsobí neprirodzene. Kompozícia a priestor obrazu sú budované pomocou veľkých plôch s tlmenou, zemitou farebnosťou. Cítiť tu Antalovu snahu o zjednodušenie a redukciu, o hľadanie esencie foriem a možností ich zobrazenia. Štylizácia a zjednodušenie zobrazovania krajiny boli nielen výsledkom autorovho výtvarného vývoja, ale vyplývali aj z pozorovania jeho rodného kraja (okolie Lučenca), ktorý po druhej svetovej vojne prechádzal výraznými zmenami. Rozdrobené rôznorodé políčka a pastviny sa tu, pravdepodobne v súvislosti s kolektivizáciou, spájali do veľkých jednoliatych monokultúrnych lánov.² Výrazný vplyv na krajinársku tvorbu Eduarda Antala mal aj jeho pedagóg na vysokej škole Bedrich Hoffstädter – „jeho racionálny konštruktivistický prístup ku krajine a premyslená práca s kompozíciou a so svetlom sa stali východiskami pre Antalovu ďalšiu prácu a smerovanie k redukcii výrazových prvkov.“³

Ak sa pozrieme na zadnú stranu plátna Družstevné polia I, tak na štítku s údajmi nájdeme vedľa názvu v zátvorke slovo „Lazisko“. Obec s rovnakým názvom leží v južnej časti Liptova na úpätí Nízky Tatier neďaleko Demänovskej doliny. Antal v rozhovore v knihe Slovenské ateliéry spomína na svoje štúdium takto: „… so študentmi sa chodilo do krajiny, výtvarníci a architekti mali stredisko tam, kde sa odbočuje na Pavčinu Lehotu a ide sa do Demänovskej doliny. Tam boli prekrásne chatky. Chodil tam aj starý pán Schurmann, pán Bazovský, ich generácia.“⁴ Môžeme teda predpokladať, že výjav z obrazu v zbierke Nitrianskej galérie bol s vysokou pravdepodobnosťou inšpirovaný liptovskou krajinou. Maľovanie v plenéri⁵ bolo pre Antala dôležité aj neskôr po štúdiu. V druhej polovici 60. rokov spolu s manželkou a spriatelenými umelcami združenými v Skupine 66 (Elvíra Antalová, Zuzana Rusková-Bellušová, Ján Švec, Marián Velba) každoročne podnikali cesty na slovenský vidiek, kde mohli skúmať krajinu a jej zmeny zapríčinené svetelnými podmienkami rôznych fáz dňa. Na výjazdoch, ktoré nazývali „maľovačky“, tvorili kresby a akvarely ako podklady pre olejomaľby vznikajúce po návrate v ateliéroch.⁶ Aj manželka Eduarda Antala Elvíra sa venovala krajinomaľbe, dokonca jej obraz s rovnakým názvom Družstevné polia I sa nachádza taktiež v našej zbierke. Hoci manželia spočiatku maľovali podobné motívy – Antalová na výjazdoch do krajiny maľovala temperou alebo akvarelom, Antal si viac kreslil –, postupne sa začali osamostatňovať a každý napokon išiel svojou vlastnou tvorivou cestou.⁷ Antalová bola v tvorbe skôr emocionálna a Antal k svojim dielam pristupoval racionálne.⁸

Veľmi podobný obraz ako Družstevné polia I nájdeme reprodukovaný na strane 18 v publikácii o Eduardovi Antalovi vydanej Galériou Závodný v Mikulove v roku 2018. Kompozične sú takmer identické, líšia sa len mierne vo farebnosti a detailoch: na staršom obraze (Pole, 1961, olej na lepenke, 27 x 50 cm) majú polia čierne kontúry, strom je skôr kríkom, keďže nemá kmeň, ostrva má priečne laty. Vladimíra Brucháčková Závodná rozlišuje dva prístupy v tejto etape Antalovej tvorby, počas ktorej boli jeho obľúbenými motívmi polia a lúky: „Prvý z nich využíval vlastnosti presvitania jednotlivých olejových malieb. Vďaka hladkej a polopriehľadnej lazúre je možné sledovať rôzne stupne farebných valérov i pravidelnú textúru plátna (napr. cyklus Družstevných polí, 1963). Pre ďalšiu skupinu obrazov boli charakteristické hutné nánosy farebnej pasty, ktoré pôsobia takmer hapticky a priestorovo. Patrné sú zásahy špachtľou a vrypy vo vrstve farby (napr. Jesenná krajina, 1963, Jeseň, 1964, Zem, 1964).“⁹

Ak teda porovnáme maľbu Družstevné polia I s inými obrazmi z cyklu Družstevných polí v zbierkach iných slovenských galérii či dokonca aj v našej zbierke (Družstevné polia, 1963, olej na plátne, 38 x 55 cm), môžeme usúdiť, že tento obraz je zaujímavý a výnimočný tým, že napriek názvu z formálneho hľadiska až tak nezapadá do cyklu a zaradiť by sme ho mohli skôr do druhej skupiny Antalových diel inšpirovaných poľami.