František Hübel — Bašta civilizácie

Umenie a jeho dejiny vedia byť niekedy nespravodlivo zábudlivé, nevšímavé. Platí to aj v prípade osoby maliara, grafika, ilustrátora Františka Hübela. „Dnes sa už málokedy stáva, že po smrti autora sa objaví dielo, o ktorom nemal nikto ani tušenia. František Hübel bol talentovaný výtvarník, známy predovšetkým ako vynikajúci figuralista a ilustrátor, najmä kníh pre deti a mládež.“ (Ľ. Belohradská – E. Trojanová) Po autorovej smrti sa v jeho ateliéri našla pozostalosť diametrálne odlišná od tej, ktorou sa oficiálne prezentoval, jej ťažiskom boli vynikajúce maľby v intenciách geometrickej abstrakcie. V depozitároch Nitrianskej galérie sa nachádza grafický list menšieho formátu, ktorý vznikol štyri roky po škole. Centrom čiernobieleho výjavu je štylizovaná tvár/portrét – bolestivá metafora (na Baštu civilizácie), ktorá v nás vyvoláva kopec nevypovedaných existenciálnych otázok o nás, našich snoch a túžbach, beznádejách či bolestiach. Tvár ležiaca na lúke, v tráve, je aj tvárou ležiacou na tŕňoch či ihlách. Zároveň je tvárou oddychujúcou i ubolenou zároveň. S odstupom času môžeme aj v tomto diele tušiť a čítať prejavy smútku a tichých depresií autora…

Dielo Bašta civilizácie je útržkom z tvorby, „ktorá obsahuje stovky obrazov, prác na papieri, tempier a akvarelov i čiernobielych kresieb. Pre umelca mala status hľadania nielen nového výtvarného tvaroslovia, ale skutočnej podstaty bytia, ktorá musí existovať nad deprimujúcou realitou, s ktorou sa ťažko vyrovnával. A tak objavoval svet nových plastických vzťahov, nové riešenia formy a farby na ploche i v priestorovom cítení.“ (Ľ. Belohradská – E. Trojanová)