V orechovej škrupinke | In der Nußschale | In a Nutshell

Ich prístup sa dá opísať ako holistický, no bez nánosov alternatívnych konotácií. Znamená to, že celok je pre nich dôležitejší ako jednotlivé časti, spolupráca viac než individuálny príspevok. Kolektívne využitie bunkra počas výnimočného stavu, jeho ochranná funkcia, akustické a priestorové vlastnosti sa stali východiskovým bodom rozmýšľania o rozvinutí jeho komunikačného potenciálu.

Ich inštalácia má ambíciu preskúmať ambivalentný vzťah medzi vnútrom a vonkajškom, spochybniť pevne stanovené fyzické hranice akustickými a vizuálnymi vzruchmi. Dôležitý je senzorický zážitok z priestoru. Jeho stiesnenosť, chlad, vlhkosť a tma nepredstavujú ideál pre život, ale iba dočasné únikové riešenie. Zimomriavky však rovnako môžu navodiť možné scenáre, v ktorých sa telá stávajú nástrojom, zanechávajú odtlačky, rozprávajú príbehy v škrupine historických nánosov – či už ide o archetypálne jaskynné konotácie, či civilistický poplach ohlasovaný sirénami s nepredvídateľnými následkami. 

Umelkyne premieňajú výnimočný stav dočasnej spolupráce na rozvíjanie kreatívnych možností. Ponúkajú poetický komentár pomocou zásahov svetla, maľby, či zvuku k brutalistickému priestoru, ktorého jadro obsahuje zložité štruktúry. Sprostredkúvajú dotyk s povrchmi a materiálmi, ktoré výrečne zasahujú do osobného priestoru návštevníkov a vyzývajú ich k novej senzibilite voči vnímaniu možností a obmedzení fyzického, sociálneho a kultúrneho priestoru v rámci výnimočného stavu.

Miroslava Urbanová

Hlbšie, hlbšie
Kĺžuc sa po povrchu
Nehmotná, iba ako informácia
Vibrácia je
Priestor-om
Som
(Palina Vetter)