Paralelné svety

Oľga Paštéková (*1984) študovala maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéroch prof. Ivana Csudaia, Daniela Fischera a Vladimíra Popoviča (2003 – 2009). V roku 2008 študovala na Akademie der bildenden Künste vo Viedni v ateliéri prof. Daniela Richtera. Zúčastnila sa desiatok samostatných a kolektívnych výstav a participovala na mnohých umeleckých a ochranárskych projektoch. Bola finalistkou ceny Maľba roka (2009, 2012, 2013) a vo výbere ceny Strabag Artaward International (2022). Jej tvorba je zastúpená v zbierkach niekoľkých galérií na Slovensku (Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Galéria mesta Bratislavy, Kysucká galéria v Oščadnici) aj v zahraničí (Imago Mundi/Luciano Benetton Foundation, Treviso, AA collections, Wien; UBIK Space, Wien). Žije a tvorí v Bratislave a vo Viedni.

Rozhovor kurátorky Barbory Kurek Geržovej s autorkou Oľgou Paštékovou

Barbora Kurek Geržová: Vo svojej tvorbe pracuješ predovšetkým s médiom maľby, ktorou expanduješ aj do objektu a inštalácie. Čo pre teba maľba znamená, ak zohľadníme, že v počiatkoch tvorby boli tvoje obrazy viac čiernobiele, resp. pracovala si s celým spektrom sivej? 

Oľga Paštéková: Láka ma vytvárať akési krajiny, ktoré človeka ponoria dovnútra. Posúvam tradičný závesný obraz do nových súvislostí. Či už ide o narušenie jeho tvaru, alebo novej situácie v priestore. Aby diváka prekvapil – narušil, aby mu priamo vletel do očí. Jeho vzťah k nemu je účinnejší, bezprostrednejší.

Často používaš techniku maľby vypaľovaním do dreva, ale i papiera. Prečo práve táto technika? Bolo jej použitie vyvolané potrebou ozvláštnenia, alebo ťa viedli iné motívy súvisiace napríklad s expresivitou tvojich diel?

Hľadám nové spôsoby a techniky, prekračujem hranice tradičného média. Začalo sa to baliacim papierom, dverami zo smetísk, neskôr pribudli sololit a plátno. Používala som asfalt, olej, akryl, tuš, škriabanie, ceruzu, maskovadlo, deštrukciu. Prišla séria obrazov na dreve a potom aj oheň. Začala som s ním s rešpektom, ale dnes ho suverénne používam ako prostriedok rovnocenný maľbe. S ohňom som cielene pracovala v mojich posledných experimentoch. Vytvárala som maľby na papier, spoločne s originálnym činidlom – citrónom. Oheň pre mňa symbolizuje niečo stratené, zničené, ale súčasne obnovu – nový život. Momentálne ma uchvátila technika airbrush, ktorou pracujem na plátne.

Veľmi častým zvieraťom, ktoré v tvojich dielach dominuje je VLK. Prečo práve toto zviera? 

Začalo sa to už v detstve – vlkom. A ostal pre moju tvorbu ikonický. Postupne sa ale pridávali aj iné tvory našich lesov – najmä „tie zlé“. Sú to presne „tie“ tvory, o ktorých denne počúvame v správach. Predátory ako medvede, rysy, orly, vlci hrajú veľmi dôležitú úlohu v rovnováhe fauny, ale ľudia ich často vnímajú s predsudkami, trávia ich jedom a surovo zabíjajú. Konkrétne zážitky, dokonca osobné stretnutia s nemými tvárami, sú však iba východiskom pre moju tvorbu. Nejde v nej o zobrazenie skutočnosti, ale o vyjadrenie mojej imaginácie a vnútorných pocitov. Tvory z mojich obrazov sú moji druhovia, spolupútnici, možno aj sprievodcovia ako za pradávneho animizmu… Pracujem väčšinou v noci – a ony sú so mnou… To sa potom odráža v mojom fungovaní cez deň.

Cyklus diel Night Walker – Baliačáky si zasadila do petržalského sídliska. Aký máš vzťah k tomuto miestu?

Vyrastala som v Petržalke a žijem tam dodnes. Bola to pre mňa prvotná a veľmi silná inšpirácia po dlhé roky. Okná, ktoré zažiaria, keď sa zotmie. Byty s mnohými osudmi a príbehmi. Kontrast medzi geometriou, hranatosťou budov a nepravidelnosťou stromov je vizuálne vzrušujúci. 

Čo ťa inšpirovalo k tvorbe diel In Wonderland?

Cyklus In Wonderland má vyslovene apokalyptický charakter. Je to akoby „deň po“. Vychádza z úzkosti či zo znepokojenia nad tým, čo sa deje s prírodou. V opustených zábavných parkoch som pocítila čosi osudové a paradoxné, a to sa pretavilo do mojich obrazov. 

Konkrétnou inšpiráciou pre tieto obrazy boli opustené lunaparky Spreepark v Berlíne a zábavný park Six Flags v USA v New Orleanse. Chátrajúce miesta „požierajú“ rastliny a príroda. Zábavný park Six Flags zničil hurikán Katrina v roku 2005. Celý areál zaplavilo a postupne sa v ňom zabývali divoké zvieratá. Od krokodílov, hadov, medvedíkov čistotných až po divoké včely. Začalo to tam žiť novým životom. Ako v ríši divov, aj preto som novú sériu nazvala In Wonderland.

V angličtine pre to existuje výraz – reclaimed by nature, čo znamená regeneráciu alebo znovuzrodenie prírody. Preto na mojich obrazoch vidno potopené, prevrátené autá v kulisách lunaparku. Líška sedí na vraku auta, rastliny prerážajú plechy a obopínajú automobily a pozostatky štruktúr, ktoré tam kedysi boli a ktoré vyrobil človek. Nebo blčí v symbolickej červenej farbe, čo spoločne s opaľovaním dreva ešte viac umocňuje postapokalyptickú náladu. Na jednom z obrazov sa dva vlky približujú k neživému zajacovi z kolotoča. Aj na prvom obraze zo série sa vlk stretáva s plastovou labuťou – figurínou. 

Pripomína to Alicu v Krajine zázrakov. Ďalšie šelmy sa prichádzajú pozrieť na spadnutú hlavu šaša z retiazkového kolotoča. Na jednej strane stoja neživé masky, figuríny v rôznych tvaroch, polámaných, rozbitých, a naproti nim sa blíži džungľa, zvieratá, vtáky, predátory. 

Vyvstáva tu otázka, či ľudia a zvieratá musia žiť oddelene. Či sa tie zvieratá nechcú k nám priblížiť. A keď si všimnete, obrazy majú rôzne šikmé cikcakovité tvary. Symbolizuje to odlomené kusy, úlomky čohosi rozbitého.

Aké príbehy môžeme prečítať na veľkorozmernej panelovej inštalácii Fragile Balance, v ktorej sa stretávajú oba svety – ľudí aj zvierat?

Na cyklus In Wonderland bezprostredne nadväzuje priestorová inštalácia z drevených panelov Krehká rovnováha. Vychádza z napätia medzi civilizáciou a prírodou. Medzi človekom – tvorcom architektúry a zvieraťom – vyslancom prírody. Je tam viacero významových plánov a v nich kombinujem rôzne materiály – maľbu akrylom, opaľovanie, vyrezávanie a kresbu farebnými ceruzkami. Obrazy diváka obklopujú a evokujú isté otázky. Príroda aj tu vystupuje ako nezničiteľná a nezlomná.

Inštalácia je postavená ako protest, ktorý narúša voľný pohyb diváka, a tým ho oslovuje…

Posledné cykly In Wonderland či Krehká rovnováha sú už súčasťou širšieho celku – pradávneho vzťahu, kolobehu celej planéty.

Vrcholom výstavy je cyklus kresieb If You Became Naked, v ktorej sa človek mení na zviera. Čo ťa k tomu viedlo? Aký myšlienkový proces predchádzal tomuto spojeniu dvoch svetov?

Sú to kresby, kde sa postava a zviera doslova prelínajú aj premieňajú. Je to absolútne vygradovanie spolupatričnosti. Pulzuje medzi nimi akési tajomstvo – pocit ohrozenia, ale aj transformácie.

Do akej miery svojimi dielami reaguješ na klimatickú krízu a ohrozenie našej civilizácie?

Vo svojej tvorbe dlhodobo reflektujem vzťah človeka k jeho okoliu – a to najmä k faune a flóre, príčiny a dôsledky jeho správania. Môj záujem o ekológiu a snahu o zmenu sa snažím sprostredkovať aj mimo výstavných siení. Spolupracujem s environmentálnymi združeniami, ako je napríklad Lesoochranárske zoskupenie VLK. Erika Baláža som pozvala na diskusiu počas mojej výstavy v Galérii mesta Bratislavy. V Česku som v kontakte s hnutím DUHA, ktoré sa venuje návratu šeliem do českých lesov. Príroda môže žiť bez nás, ale my bez nej nie.

Akiste budete súhlasiť, že umenie je najsilnejšie naživo. Ak ste však výstavu nestihli navštíviť, ponúkame vám jej 3D virtuálnu prehliadku, ktorú sme pre vás pripravili v spolupráci s 3D Real — Virtuálne prehliadky.