Karol Baron: Bez názvu

Karol Baron vstupuje na slovenskú výtvarnú scénu po absolutóriu VŠVU v Bratislave v r. 1969...

1-O-2092 Barón

inv.: O 2092
autor: Karol Baron
názov: Bez názvu, z cyklu Okonožci         
rok vzniku: 1974
technika: gobelín, tkanie strojové
materiál: vlna
rozmery: 220×330 cm
značenie: neznačené

Obraz je konvergentná akcia jedinca,
v ktorej sa jedinec ako subjekt realizuje
celým svojím ja – vedomím a nevedomím –
a akomoduje svoje konanie na patričnú
ultraparadoxnú zámernosť a akciu.”
Karol Baron, 1968

            Avšak už v r. 1967 sa svojou prvou samostatnou výstavou predstavuje v Prešove,¹ na ktorej prezentoval cyklus Zen. Bola to vôbec prvá surrealistická výstava v histórii slovenskej výstavnej činnosti. Mladý, vtedy ešte študent, vedený vlastnou intuíciou spúšťal sondy do možností transkripcie východného myslenia Zen budhizmu, ktorý ho podnecoval hľadať výtvarný výraz nie napodobujúci majstrov Východu, ale opierajúci sa o interpretáciu osobného zážitku vlastným spôsobom. Toto ranné zaujatie Zen budhizmom mu dovolilo zachovať si vnútornú nezávislosť, nielen od iných smerov, ale aj od surrealizmu. Jeho snahou bolo prepojiť východné myslenie so západným, čím chcel dosiahnuť jednoznačný princíp slobody. U Barona nad meditáciou východných kultúr nadobudol prevahu aktívny zápas o ľudskejší svet a vzopretie sa politickej moci pomocou fantaskna, surreálna, odkrývania absurdností.

            Pre počiatočnú tvorbu autora je charakteristická expresívnosť kresbových vízií a pomerne skromná farebnosť. Prevažoval abstraktný, úsporný výraz, preferujúci len znakové prvky figurácie. Postupne vytvoril neznáme, biologicky zmutované tvory, ktorých tvary sú diktované výlučne Baronovou fantáziou. Boli to individuálni jedinci, pre ktorých boli typické zalomené hranaté antropoidné tvary.

            Popri maľbe sa Baron venoval i textilnému umeniu – autorsky tkanej tapisérii, ktorá sa stala v 70. rokoch 20. storočia v súvislosti s novými tendenciami v enviromentálnom a architektonickom priestore kontrapunktom betónových stien a surových omietok. Svojou veľkoplošnosťou a výtvarným stvárnením bola schopná estetizovať a humanizovať strohosť a chlad novostavieb (obradné siene, vestibuly, etc.) Baron vytvoril i viacero gobelínov, jedným z nich je dielo “Bez názvu”, ktoré dokumentuje práve obdobie 70. rokov 20. storočia. Vo svojej tvorbe vychádzal i z rôznych mýtov iných civilizácií, možno i aztéckych, a práve tieto dve bytosti evokujú strážcov, trochu strašidelných, z časti i smiešnych, plniacich úlohu chrániac tajomstvo života, smrti, univerza, vesmírnej brány ?  Podľa všetkého sú to Baronovi  Okonožci, ktorým svoju pozornosť venoval vo svojej tvorbe v období okolo r. 1974 – 1979.

            Bytosti, ktorých kubizujúce oči hľadia cez všetky fyzické prekážky, upäto a úhrančivo pozerajú do tváre diváka.  Fúzatý Okonožec na ľavej strane dôstojne a odhodlane stojí na svojej pozícii. Na hlave má akýsi kaleidoskop, ktorý ukončuje z ľavej strany roh, že by  jednorožca ? Pravú stranu hlavy vyvažuje objekt v tvare ponožky – snáď odpočúvajúci aparát.

            Druhá bytosť strážcu je kaleidoskopickým obrazom prvého Okonožca. Oči, nos i ústa sú umiestnené nie na hlave, ale v brušnej časti postavičky. Vycerené zúbky prezrádzajú zrejme eléva vo svojej službe, ktorú neberie tak dôstojne v rámci svojho dôležitého postavenia. I tento má na hlave umiestnený kaleidoskop a teraz opačne : z ľavej strany roh a z pravej je napojený, tak isto ako prvý Okonožec na aparát, pripomínajúci obrazovku, ktorá spracúva ich signály a odosiela správy o bezpečnosti integrity prostredia. Odtrašujúci,  dôstojní, ale zároveň vyvolávajúci i úsmev. Čo poviete ?

            Rozsiahla surrealistická tvorba Karola Barona bola zameraná na spojenie ľudskej, rastlinnej a zoomorfnej ríše, ich vzájomným prepletaním a vytváraním baronovských figúr a figúriek, zvláštnych smiešno-strašidelných mutovaných jedincov. Autor zvyčajne pracoval v cykloch, ktorým dával často veľmi exotické názvy, pričom vychádzal už i z mŕtveho latinského jazyka.  (Somnambulovia a cynici extra muros, Homunkulovia, Mutanti, gryfovia, scylly a palcologoidi, Nosatci etc.)

            Dostali sa mi do rúk “Fragmenty zo samizdatovej monografie 1977”, ktoré zostavil známy český literárny teoretik Vratislav Effenberger, a myslím, že práve tieto fragmenty mi pomohli rozlúsknuť časové zaradenie diela do chronologického vývoja Baronovej tvorby.  Získané dielo “Bez názvu” v gobelínovej technike, datované rokom 1982 Nitrianskej galérii darovala jeho manželka pani Soňa Kulfanová- Baronová v roku 2006. Avšak po osobnom rozhovore  s ňou a mojom štúdiu odbornej literatúry sme dospeli k spoločnému záveru, že Karol Baron predmetné dielo vytvoril v rámci cyklu Okonožci v r. 1974.

            Karol Baron sa narodil 13.9.1939 v Levoči. Od r. 1959 až do r. 1963 sa každoročne neúspešne pokúšal o prijatie na VŠVU v Bratislave, kde študoval až v r. 1963 – 1969 u profesorov Dezidera Millyho a Petra Matejku. Od r. 1969 striedavo žil v Banskej Hodruši a Žiline. V roku 1969 vydal “Manifest pre seba”. V r. 1970 mal samostatnú výstavu v Galérii mesta Bratislavy, ktorá však bola po troch dňoch zatvorená. Zoznámil sa s Vratislavom Effenbergom, významným českým surrealistickým teoretikom a stal sa členom československej surrealistickej skupiny, zo Slovenska s Albertom Marenčinom a Jurajom Mojžišom. V r. 1969 – 1972 bol zamestnaný ako pedagóg na Strednej škole umeleckého priemyslu v Kremnici. Od r. 1972 pôsobil v slobodnom povolaní. Venoval sa voľnej maliarskej tvorbe, návrhom pre architektúru a gobelínovej tvorbe. V čase tzv. normalizácie (1968 – 1989), najmä v období r. 1972 – 1986, keď na Slovensku nemohol oficiálne vystavovať, sa o jeho tvorbe písalo vo významných zahraničných odborných časopisoch a zúčastňoval sa mnohých medzinárodných výstavách. Jeho tvorba je zastúpená vo všetkých verejných zbierkach na Slovensku i v zahraničí. Oveľa výraznejšie zastúpenie má však v domácich i zahraničných súkromných zbierkach.  Po r. 1989 niekoľkokrát samostatne vystavoval v zahraničí a jeho účasť na kolektívnych výstavách bola veľmi častá – Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Sovietsky zväz, Maďarsko, Švajčiarsko, Poľsko, Česká republika, Holandsko, Japonsko a iné.

            Od r. 1995 do r. 2004 pedagogicky pôsobil ako riadny profesor na Katedre výtvarnej tvorby Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Bol členom Spolku výtvarných umelcov Mánes, Slovenskej výtvarnej únie a Českej a slovenskej surrealistickej skupiny.

            Karol Baron zomrel tragickou smrťou nečakane v Paríži 29. februára 2004.

Marta Hučková

Foto: Slávomír Žákovič

Použitá literatúra:

Kolektív autorov: Karol Baron 1966 – 2000. Galéria mesta Bratislavy, 2006, str. 7 – 58

Výstava a katalóg Karol Baron Tapiséria a kresba. Považská galéria v Žiline. 1979

Kolektív autorov: 20. storočie. In: Umenie a remeslo. SNG, Bratislava 2000, str. 251

pozn.¹ : spolu vystavujúcim autorom bol sochár Dušan Pončák