Erik Binder — Woodoo Čičmany

Tvorba Erika Bindera je mimoriadne rozmanitá a pohybuje sa naprieč všetkými výtvarnými médiami a materiálmi. Jeho diela vznikajú spontánne, často až na konci procesu tvorby či priamo na výstave...

Inv. č.: O 2186
Autor: Erik Binder
Názov diela: Woodoo Čičmany [Woodoo Čičmoney]
Datovanie: 2015
Technika: akryl; sprej
Materiál: plátno
Rozmery: 150 cm výška; 150 cm šírka
Značenie: zadná strana plátna, hnedou fixou: “Erik Binder WOODOO ČIC MONEY 201516”

Tvorba Erika Bindera je mimoriadne rozmanitá a pohybuje sa naprieč všetkými výtvarnými médiami a materiálmi. Jeho diela vznikajú spontánne, často až na konci procesu tvorby či priamo na výstave. Pracuje s rozmanitými vizuálnymi odkazmi inšpirovanými reklamou, graffiti, hip-hopom, kung-fu, komiksami, východnou filozofiou a západnou popkultúrou. Má rád slovné hračky a pre pomenovania diel často vytvára nové slovné spojenia. Svoj totálny prístup k tvorbe sprostredkúva divákom tým, že dokáže akýkoľvek banálny predmet pretvoriť a zasadiť do nových, vizuálne i obsahovo bohatých a nečakaných súvislostí. Je tvorca nespútaný, hravý, humorný a ironický, ale aj dumajúci a skúmajúci, ktorý dokáže v jednom diele zmixovať námety z populárnej kultúry s filozofickými myšlienkami.

Obraz Woodoo Čičmany v zbierke Nitrianskej galérie patrí do voľnej série obrazov s rovnakým názvom. Sú to maľby sprejom na plátno, pričom Erik Binder je jedným z mála autorov na Slovensku, ktorí sa venujú tejto technike, vychádzajúcej z graffiti a street art-u.

Obrazu dominuje jednoduchý námet a zámerne detinsky naivné formálne prevedenie. Viac než na vizuálnu dokonalosť diela kladie jeho autor dôraz na expresívnosť gesta, rýchlu a intuitívnu prácu, letmé načrtnutie prostredia a postáv a nedopovedanie príbehu, spájanie „nízkeho“ s „vysokým“. V ľavom dolnom rohu obrazu vidíme typicky binderovské „ksichtíky“, vytvorené z pár frajerských sprejerských strekov. Postavičky (zblúdených turistov?) sa v polosne/polonočnej more tmolia po čičmianskej fantazmagorickej krajine, kde drevenice s obligátnym parožím na štíte nezdobia charakteristické „svetoznáme“ ornamenty, ale populárne až vulgárne symboly, značky a piktogramy z mestských múrov či dverí verejných toaliet. Ľúbivý kolorit celého výjavu rámcuje gýčovitý západ slnka nad pohorím, ktoré je nasprejované s pomocou šablón – prvku opäť typického pre street art. Použitím „stekancov“, ktorým sa pri sprejovaní nedá úplne vyhnúť, Binder ironicky odkazuje aj na módny trend v slovenskej maľbe, v ktorom sa na obrazy pridávajú „stekance“ aj tam, kde byť nemusia – často čisto pre efekt.

Obrazy z cyklu Woodoo Čičmany približuje aj text z katalógu k výstave Dve krajiny, ktorá sa konala v roku 2014 v Slovenskej národnej galérii v Bratislave: „Obrazy z voľného cyklu Woodoo Čičmany začali vznikať od roku 2010, keď Binder absolvoval tvorivý pobyt v USA. Okrem listov s témami ako Woodoourbanism a Subway Kabala nasprejovaných na mapách Manhattanu si autor vytvoril malý kúsok vlasti (a pre zmenu jej čiernej mágie) vo verejnom priestore oproti oknu svojho bytu. Po vytrvalom presviedčaní majiteľa domu tak vznikla v New Yorku sprejerská freska Woodoo Čičmany. Cyklus obsahuje aj kritický podtext, voľne korešpondujúci s úrovňou etnografickej slovenskej krajiny v období raného kapitalizmu. Siaha na čistotu jednej z vizuálnych a antropologických konštánt nášho vidieka – na drevenice v Čičmanoch, kuriozitu i skanzen, pomaľovaný ornamentmi (ktorých autenticitu zlé jazyky spochybňujú ako sebakolonizačný akt hyperbolizujúci tú pravú slovenskú exotiku).“ [1]

Erik Binder sa narodil 21. februára 1974 v obci Hnúšťa-Likier (dnešné mesto Hnúšťa). Do svojich osemnástich rokov žil v Moteli Hybe, v ktorom jeho matka pracovala ako prevádzkarka. V rokoch 1991 – 1996 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (grafika: prof. Jančovič, maľba: prof. Fischer). V rokoch 1997 – 1998 absolvoval študijný pobyt na Akadémii výtvarných umení v Prahe (grafika: doc. Kokolia). Od roku 2002 pôsobil ako asistent profesora Fischera na VŠVU, v roku 2010 tu obhájil dizertačnú prácu Prieniky medzi vedou a umením a bol mu priznaný titul ArtD. V rokoch 2001 a 2007 bol finalistom Ceny Oskára Čepana. V roku 2003 s českou skupinou Kamera Skura vystavoval v Česko-Slovenskom pavilóne na Bienále v Benátkach inštaláciu Superstart – trojmetrovú sochu Ježiša Krista štylizovaného ako gymnastu cvičiaceho na kruhoch, povzbudzovaného futbalovými fanúšikmi. Žije a tvorí všade, prevažne vo svojom ateliéri – bývalej výmenníkovej stanici v bratislavskej Karlovej Vsi.

Omar Mirza
november 2019

[1] Citované podľa webovej stránky https://dvekrajiny.sng.sk/dielo/SVK:TMP.5, vyhľadané dňa 11. 11. 2019.


Akvizíciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Tento dokument reprezentuje výlučne názor autora a fond nezodpovedá za obsah dokumentu.