Tomáš Klepoch — Upgrade

Linoryt Upgrade z akvizície Nitrianskej galérie realizovanej v roku 2020 pochádza z edície štyroch výtlačkov, pričom každý je označený ako E/A (autorská tlač) a má jedinečnú farebnosť. V našom prípade ide o sútlač dvoch farieb – čiernej a sivozelenej. Grafika je voľným pokračovaním Klepochovej sondy do témy poľnohospodárstva, ktorej sa venoval v roku 2014 v drevorezoch zo série Agro ako Slávnostné pálenie úrody (tiež v zbierke Nitrianskej galérie pod inv. č. F 165) alebo Krotenie veľkej čabajky (na území veľkej Panónie)(súkromný majetok). V týchto dielach prezentoval ironický pohľad na „svojské“ hospodárenie v agrosektore v krajinách strednej a východnej Európy, kritiku zneužívania agrodotácií EÚ a neefektívnosti takejto podpory. Linoryt Upgrade by sme mohli zaradiť aj do ďalšej dlhodobo rozvíjanej oblasti autorovej tvorby, ktorou je plenérová kresba (napríklad cez monokulár). Klepoch cestuje po krajine a z odstupu nezúčastneného pozorovateľa skúma stopy ľudskej činnosti v prírode, z nich vyplývajúce lokálne abnormality a rôzne prejavy insitnej tvorivosti a domáckych „zlepšovákov“ pohodených v lesných porastoch, na dvoroch a v záhradách vidieckych obydlí.¹

Slovo upgrade je v súčasnosti často využívané aj v slovenčine a znamená zlepšenie, vylepšenie alebo aktualizáciu. Centrom sarkastického výjavu na grafike v zbierke Nitrianskej galérie je hospodárska budova – maštaľ či chliev s garážou na nový traktor –, „apgrejdnutá“ absurdnými prílepkami ako solárne panely, satelitné paraboly, poľovnícky posed či dokonca kruhová nadstavba pripomínajúca heliport. Budova je síce zateplená (symptomatický úkaz nášho chápania starostlivosti o architektúru), no strechu má zo starého vlnitého plechu a ako celok ostáva v surovom, akoby nedokončenom stave, okolie pripomína večné stavenisko. Namiesto konštruktívnej obnovy sú úpravy buď len kozmetické, alebo realizované akumuláciou nepotrebných vecí v duchu „treba minúť čo najviac peňazí“. Klepoch tu pracuje s rôznymi symbolmi a metaforami, ktoré v širších súvislostiach odkazujú na dianie v našej spoločnosti, no necháva divákom možnosť vlastnej interpretácie, neponúka „predžuté“ vysvetlenia. Jedným z významovo otvorených, až záhadne pôsobiacich detailov na grafike je obrovská ľudská tvár/maska, na ktorej dve postavy čosi zvárajú…