Peter Barényi — Zvonkohra

Autor v inštalácii zvonkohra reaguje na smrteľnú chorobu svojej matky. Zvonkohra je zvukovým objektom, vyrobeným z drobných osobných vecí umelcovej matky – korálikov zo šperkov (niektoré z nich jej daroval ako dieťa), ihlíc na pletenie (ktorými mu plietla oblečenie), formičiek na pečenie (pomocou nich ich spolu piekli )– predmetov, ktoré sú s ňou a jeho detstvom úzko spojené. Esteticky pôsobivý rozmerný objekt uvádza do pohybu ventilátor a jemné cinkanie subtílnych predmetov vytvára clivo intímnu atmosféru. Témou smrteľnej choroby a následné vyrovnávanie sa zo smrťou analyzuje sám seba, svoj život a jeho možnosti a zmeny po strate. Smrť matky je pre dieťa vždy veľmi zraňujúca. Keď umierajú mamy, strácame niekoho, kto bol s nami od prvej sekundy našej existencie.

S fenoménom smrti vo svojej práci autor začal intenzívne pracovať od roku 2005, okrem Zvonkohrypodoby smrti nájdeme aj v ďalších prácach (Objatie, Untitled loop about my mum, Stena, Dedičstvo, Všetko to začalo keď zomrela).

Barényiho tvorba má viacero rôznych polôh. Najvýraznejšie sa prejavuje hlavne cez intermediálne inštalácie, a však nie je mu ani cudzie napríklad médium kresby. Umenie, ktoré vytvára má stopy/charakter denníkového záznamu. Na prvý pohľad používa veľmi jednoduchý vizuálny jazyk, v ktorom halí rôzne osobné skúsenosti. Autor nenútene, miestami až hravo a súčasne s gráciou jemu vlastnou otvára ťažké/ľahké témy ľudskej existencie.