Oľga Bartošíková — Zátišie s jablkami & Zátišie so slivkami a s konvicou

Tvorba Oľgy Bartošíkovej, ktorá pokrýva časové rozmedzie už vyše sedemdesiatich rokov, sa vyznačuje neobyčajnou štýlovou rôznorodosťou a autorkiným sústavným hľadaním vlastného výrazu, ktorý reaguje na aktuálne dianie vo svetovom i v domácom umení. Napriek rozličným formálnym prístupom k maľbe, kresbe, ale aj inštaláciám sa v nich určité námety a motívy opakujú a cyklicky vracajú – či už ide o fragmenty ľudského tela, motívy ovocia a kvetín, detaily architektúry (okná, múry), alebo rôzne podoby života a krásy na jednej strane a premeny, miznutia a deštrukcie na strane druhej. V prvej etape tvorby v druhej polovici 50. rokov 20. storočia vychádzala Bartošíkovej maľba z expresionizmu v plošnej, dekoratívnej forme. V 60. rokoch nabrala jej tvorba abstraktnejšiu podobu, námety sú skôr temnejšie, tragickejšie (osamelé postavy, horiace katedrály), pastózny rukopis pripomína v tom čase aktuálny informel. Na prelome 60. a 70. rokov sa venuje tvorbe inštalácií a environmentov inšpirovaných novou figuráciou a pop-artom, v ktorých zobrazuje plošné siluety a časti ženského tela (ruky, oči, ústa). Po nástupe normalizácie začiatkom 70. rokov sa zaujíma o hyperrealizmus, maľuje zátišia s často zväčšeným ovocím v plošných, farebne kontrastných farbách, neskôr k nim pridáva sklenené fľaše a poháre s prepracovanými odrazmi svetla. V 80. rokoch sa v jej zátišiach objavujú predmety z ateliéru (štetce, farby) a po strate domu v jej rodnom meste Holíči od polovice 80. rokov Bartošíková stvárňuje svoje spomienky vo figurálnych rodinných portrétoch alebo v meditatívnych obrazoch zachytávajúcich fragmenty už neexistujúceho domu. V ostatných dvoch desaťročiach tvorí zátišia a figuratívne námety na hranici nového konkretizmu a abstrakcie venujúce sa téme pominuteľnosti. Od 60. rokov až do roku 1989 realizovala Oľga Bartošíková aj niekoľko monumentálnych diel v architektúre na rôznych miestach Slovenska s použitím viacerých techník, predovšetkým keramiky a štukolustra. Azda najznámejšia bola jej keramická reliéfna stena na bratislavskom letisku M. R. Štefánika, ktorá – podobne ako mnohé iné realizácie – bola pri prestavbe zničená.

Dva obrazy zo zbierky Nitrianskej galérie Zátišie s jablkami a Zátišie so slivkami a s konvicou patria do obdobia 70. rokov, keď Oľga Bartošíková maľovala najmä hyperrealistické zátišia. Bartošíkovej hyperrealizmus sa však líši od fotorealizmu, v tom období populárnom najmä v USA. Zobrazované predmety sú síce namaľované veľmi realisticky, no vidíme tu aj ťahy štetca či štruktúry, ktoré vytvárajú jednotlivé vrstvy farieb. V jej prípade teda môžeme hovoriť skôr o klasickejšom chápaní realistického, veristického či vecného zobrazovania predmetnej skutočnosti. Ako píše Štefan Zajíček: „Ústrednou motiváciou autorky je permanentné očarenie svetom predmetov, ktoré ju obklopujú – kvetov, ovocia, skla, snaha preniknúť do ich podstaty, zmocniť sa ich a tak ich obdariť nesmrteľnosťou.“ [1]

Na prvom obraze s názvom Zátišie s jablkami vidíme na jednoduchom modrom pozadí typickú smaltovanú misu (tzv. vandel) s jablkami, sklenený pohár a strapec hrozna položené na zelenom obruse. Na druhom obraze sa sýte tóny modrej opakujú v pozadí, na konvici i slivkách, odtiene zelenej zase v jablku, obruse a mise. Oba obrazy sa vyznačujú žiarivou farebnosťou a ostrým svetlom, ktoré výjavom dodávajú pozitívnu náladu. Plátna v zbierke Nitrianskej galérie sú v kontexte tvorby Oľgy Bartošíkovej výnimočné tým, že v rámci jej ovocných zátiší, v ktorých zvykla maľovať jablká, pomaranče či citróny, tu sú úplne ojedinele zobrazené hrozno a slivky. [2]