Neznámy autor — Svätý Jozef ochranca zoborských pustovníkov

Vpredu dolu nápis : S. JOSEPH PECULIARIS EREMI ZOBOR PATRONUS Autorom sakrálneho barokového diela Svätý Jozef ochranca zoborských pustovníkov je neznámy stredoeurópsky maliar z druhej polovice 18. storočia. Viacfigurálna sakrálna kompozícia zobrazuje skupinu modliacich sa mníchov, obracajúcich svoje zraky k nebesiam, k postave sv. Jozefa v náručí s Ježiškom, pričom sv. Jozef, v pravej ruke drží kvet bielej ľalie, symbol čistoty. Pohľady pustovníkov z výšin nebies opätuje nielen sv. Jozef, ktorý vzhliada na vrúcne modliacich sa a prosiacich o ochranu svojho mníšskeho stavu a kláštora kamaldulov, ale i Ježiško, ktorý pokorných pustovníkov požehnáva. Exaltované gestá stvárnených postáv sú adoráciou, vzývaním “ad oculos demonstrare.” Podľa všetkého sa tu jedná o voľbu svätého patróna – patrocínia, čo potvrdzuje i latinský text pod maľbou diela: S. JOSEPH PECULIARIS EREMI ZOBOR PATRONUS, v preklade: Svätý Jozef ochranca zoborských pustovníkov. Podľa slov Viliama Judáka, táto rehoľa predstavovala zvláštne spojenie pustovníckeho života a života v komunite, v ktorej kamalduli hľadali nový ideál v prísnejšom spoločenstve a nachádzali ho práve v tomto pustovníckom spôsobe života, v odriekaní všetkých pozemských pôžitkov. Neznámy autor zakomponoval celý kláštorný komplex s centrálnym kostolom typu baziliky a s izolovanými domčekmi rehoľníkov v konkrétnej lokalite pod vrchom Zobor. V popredí spomenutá figurálna kompozícia je stvárnená tak, aby nezakrývala pohľad na areál jednoposchodového kláštora, so záhradami, v strede ktorých je na miernej vyvýšenine umiestnený kostol. Dielo dokumentuje autorov zmysel pre detail a znalosť klasickej perspektívy. Kultivovaná farebnosť i maliarsky prednes, racionálne rozlíšenie svetelných prvkov prechádzajúcich pozvoľne do tieňa, až posvätného šerosvitu, potvrdzujú maliarovu znalosť akademickej maľby, ktorá na naše územie prenikala z Rakúska v druhej polovici 18. storočia. Dielo tiež potvrdzuje, že sa jedná o školeného maliara, ktorý nadviazal na obdobie neskorého baroka s atribútmi klasicizmu, ktorý začínal prenikať i do strednej Európy. Dá sa predpokladať, že neznámy stredoeurópsky maliar bol jedným z rehole kamaldulov, tzv. “nemých mníchov”, z kláštora pod Zoborom, ktorý dal postaviť biskup Blažej Jaklin v rokoch 1691 – 1697 na mieste bývalého benediktínskeho kláštora sv. Hypolita z 10. storočia, o ktorom hovoria aj Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113 . Nitrianska galéria získala predmetné dielo do svojho akvizičného fondu v roku 1965 prevodom z vtedajšieho Krajského vlastivedného múzea v Bojniciach.