Monogramista T·D — Z cyklu Sťahovanie a úniky

Diela Núdzový únik pre Kamila Drabinu¹ a Depozit z roku 2000, ako aj Koberec k meditácii Jana Veleka² a Koberec obchôdzkara Jiřího Valocha z roku 2002 pochádzajú z väčšieho otvoreného cyklu Sťahovanie a úniky, ktorý MONOGRAMISTA T·D intenzívne rozpracúva od roku 2000. V tomto cykle obrazov pracuje s reálnymi technickými pôdorysmi bytov svojich priateľov, kolegov, umelcov, teoretikov, zberateľov, ktoré si privlastňuje a maliarsky a textovo do nich intervenuje. Pôdorys, i keď je zjednodušeným zobrazením priestoru, teda prepisom trojrozmerného objektu do dvojrozmernej plochy, evokuje konkrétnu predstavu o konkrétnej reálnej stavbe. V prípade pôdorysu obytného priestoru/bytu – ak vieme, kto v ňom žije –, navodzuje aj pocit intimity. Do týchto súkromných priestorov autor prichádza ako návštevník či dokonca „votrelec“, ktorý v nich zanecháva vlastnú stopu, a to vytyčovaním nových čiernych a červených trás, chodníkov – labyrintov i únikových ciest, ktoré z času na čas potrebuje každý človek. Únik a sťahovanie môžu byť vnímané aj ako metafora prepojenia bežného života s umením. Sám autor hovorí, že vytvoril udalosť pre konkrétny pôdorys. Je to akýsi dvojportrét – vlastníka bytu i samotného autora.

Stratégia privlastnenia je v prípade tohto cyklu uplatnená ešte v inej rovine. Maliarske komentáre redukované na primárne geometrické tvary evokujú maľby abstraktnej geometrie raných modernistov. Prvé dva obrazy by mohli byť odkazom na Pieta Mondriana (1872 – 1944), holandského maliara, reprezentanta neoplasticizmu. Núdzový únik pre Kamila Drabinu pripomína čierno-biely kosoštvorec obrazu Tableau No. I: Lozenge with Four Lines and Gray (1926), Depozit, kde pristupuje akcent červenej, by mohol byť odkazom na iný obraz z tejto série – Tableau No. IV; Lozenge Composition with Red, Gray, Blue, Yellow, and Black (1924 – 1925). I keď nejde o doslovné citácie, poučený divák/diváčka ich dokáže dešifrovať. Druhé dve intervencie, v dielach Koberec k meditácii Jana Veleka a Koberec obchôdzkara Jiřího Valocha, sú vo vzťahu k ranej moderne voľnejšie, tu si neprivlastňuje konkrétne obrazy, ale skôr jazyk maľby. V tejto súvislosti sám autor hovorí, že ide o vzťah „jazyka banality (pôdorys) a jazyka umenia, o úniky z jazyka banality do jazyka umenia, o sťahovania³.

Zaujímavosťou je aj istý druh performatívnosti, ktorá sa odohrala počas autorovej samostatnej výstavy Stěhování a nouzové úniky v Dome umenia v Opave (2000), ktorú otváral Jiří Valoch, významný brniansky kurátor a teoretik, s ktorým bol autor v kontakte od 70. rokov 20. storočia. Počas vernisážového príhovoru ho preniesli sediaceho na stoličke k jednému z vystavených diel ako reálnu paralelu k názvu výstavy. 

Napriek tomu, že Monogramista T·D prešiel maliarskym školením (prof. Peter Matejka), v jeho tvorbe sa maľba, resp. závesný obraz ako autonómne médium objavuje len sporadicky. Môžeme povedať, že po raných študentských olejoch je to až cyklus Sťahovanie a úniky (o čosi skôr cyklus akvarelov Trójsky skok z roku 2000), ktorý sa objavuje na prelome tisícročí, práve v období, keď aj u nás s nástupom mladej generácie končiacej štúdiá v prvom desaťročí nového storočia prichádza nová vlna návratu k maľbe. Autor svoje obrazy však vníma inak. Dôležitý sa stal okamih, keď pôdorysy „vyzdvihol z vodorovnej polohy, zo stola na stenu“ – a stal sa z nich závesný obraz. „Udalosť vložená do nákresu ustúpila, aby dala priestor udalosti inej, udalosti obrazu. Vyzdvihnutie na stenu na nákresoch nič nezmenilo. Realita (nákres reálnej udalosti pre reálny byt) sa prehupla v obraz. Toto ma zaujímalo. Zostať verný realite.“⁴ Formu obrazu povýšil nad jazyk maľby: „Obrazy z cyklu Sťahovanie a úniky sú o uvidení novej reality v tej, ktorú žijeme… sú čírym realizmom, veď ide o pôdorysy reálnych bytov s realizovateľnými projektmi. Napriek tomu, že sa predvádzajú ako abstraktný obraz.“⁵ Istým paradoxom je, že autor v názvoch svojich diel často používa slovo koberec, čo evokuje, že sa díva na pôdorys z výšky, teda nie ako na obraz zavesený na stene, čo vypovedá o mnohovýznamovosti, takej príznačnej pre umelcovu tvorbu. 

Diela z cyklu Sťahovanie a úniky boli do Nitrianskej galérie zakúpené v roku 2008 a v roku 2009 boli obrazy z tohto cyklu (Koberec k tajnej návšteve Miloša Kleibla, 2002; Koberec k sťahovaniu zbierky Milana Webera, 2002; Zátišie s lebkou, 2000; Zátišie s lopatou, 2000; Byt v chrámovom osvetlení, 2001; Vila Linea zamknutá slnečným svetlom, 2006) prezentované v Nitrianskej galérii na výstave Ilúzia priestoru/Pokus o nové čítanie, ktorú som kurátorsky pripravila. 

Monogramista T·D je jednou z najvýraznejších osobností domácej scény 2. polovice 20. storočia a súčasnosti. Je to konceptuálny umelec, ktorého tvorba sa vyznačuje špecifickou autorskou poetikou, hravosťou, iróniou, metaforou, mnohovýznamnosťou. Komentuje banalitu každodennej reality, ktorú prepája s umením, pracuje so slovom a textom. Jeho tvorba sa pohybuje v širokej škále médií od vizuálnej poézie, grafických partitúr, knižnej ilustrácie cez objekty, inštalácie až k akčnému umeniu. 

Barbora Geržová

Poznámky
¹ Kamil Drabina (1946 – 2020) – organizátor, vydavateľ a zberateľ, dlhodobý kurátor Galerie Langův dům vo Frýdku-Místku, kde mal Monogramista T·D v roku 2000 výstavu Schránky.
² Jan Velek (1952) – brniansky architekt.
³ Geržová, Jana/Mongramista T·D: Zánik zemepisu. In: Profil 2002, č. 3, s. 40. 
⁴ Monogramista T·D: Nie som autor, som metafora, Bratislava: Vydavateľstvo O.K.O. v spolupráci s vydavateľstvom Slovart, 2011, s. 338.
⁵ Geržová, Jana: Rozhovory o maľbe. Bratislava: VŠVU v spolupráci s vydavateľstvom Slovart, 2010, s. 143.

Literatúra
Monogramista T·D: Nie som autor, som metafora, Bratislava: Vydavateľstvo O.K.O. v spolupráci s vydavateľstvom Slovart, 2011.
Geržová, Jana: Rozhovory o maľbe. Bratislava: VŠVU v spolupráci s vydavateľstvom Slovart, 2010.
Geržová, Jana/Mongramista T·D: Zánik zemepisu. In: Profil 2002, č. 3, s. 40. 
Beskid, Vladimír a kol.: Tretia tehla – texty a komentáre k tvorbe Monogramistu T·D. Trnava: Galéria Jána Koniarka v Trnave, 2007.
Geržová, Barbora: Ilúzia priestoru/Pokus o nové čítanie. Nitra: Nitrianska galéria, 2009.