Maximilián
Schurmann — Dražovčanky
& Náčrt a štúdia k Dražovčankám

Veľkorozmerný obraz Dražovčanky (inv. č. O 65), patriaci k autorovým vrcholným dielam, bol v minulosti dlhodobo zapožičaný do expozície na Bratislavskom hrade. Schurmann ho namaľoval rok pred odsťahovaním sa do Bratislavy, a to v období, keď mu Nitra a jej okolie slúžili ako hlavný inšpiračný zdroj krajinárskych motívov, mestských vedút či portrétov. Obraz zachytáva vešticu vykladajúcu karty dvom mladým ženám v dražovských krojoch. Kompozícia vyniká majstrovskou prácou so svetlom a farbou a detailným spracovaním bohato zdobených krojov. Zaujímavé je stvárnenie svojskej symbiózy náboženstva a mágie u vidieckeho obyvateľstva – napriek tomu, že kresťanstvo odsudzuje veštectvo ako formu čarodejníctva, na stene visí obraz Panny Márie a jedna zo žien drží v ruke modlitebnú knižku. Azda si cestou z nedeľnej omše dali pre istotu vyveštiť svoj osud? V ľavej časti obrazu leží na nočnom stolíku čierna mačka, v našej kultúre symbol bosoráctva a nešťastia. 

V depozitári Nitrianskej galérie nájdeme drobnú olejomaľbu s názvom Náčrt k Dražovčankám (inv. č. O 348). Ak ju porovnáme s Dražovčankami, nájdeme viacero markantných rozdielov: scéna sa pravdepodobne neodohráva v interiéri, ale v exteriéri, postava veštice má oblečený kroj, žena v strede stojí a za ňou nie je ďalšia mladá žena, ale muž. Je teda otázne, či ide naozaj o prípravnú skicu k tomuto obrazu a prečo v jeho konečnej verzii Schurmann toľko vecí zmenil.

K obrazu Dražovčanky sa viaže jedna pozoruhodná historka, ktorá navádza k špekulácii, či jeho autor nemal akúsi predtuchu o tragickom osude jednej zo žien. Štefan Valent, prvý riaditeľ Nitrianskej galérie a osobný Schurmannov priateľ, ju opísal takto: „Schurmann mal svoj ateliér v rodičovskom dome na Vikárskej ulici a odtiaľ pri tzv. riečke Nitričke bývala povestná veštkyňa navštevovaná najmä mladými dievčatami. V tom čase nebolo zriedkavé vidieť mladé dievčatá v ľudovom kroji z blízkych Dražoviec. K desiatemu výročiu galérie bola usporiadaná výstava výberu diel zo zbierkového fondu. […] Dominantným obrazom výstavy boli Schurmannove Dražovčanky. Jedného odpoludnia, už po úradných hodinách, došla za mnou dozorkyňa akási rozrušená, že pred obrazom Dražovčaniek stojí starší muž s dvoma mladšími ženami, ktorí nariekajú a vzlykajú. […] Muž bol v čase vzniku obrazu manželom pôvabnej Dražovčanky, stojacej pred sediacou vešticou. Vtedy pred obrazom stál vdovec mladej zosnulej Dražovčanky a pri ňom stojace dve mladšie ženy boli jej dcérami. Príčinou ich žiaľu bola nezabudnuteľná a obrazom opäť vyvolaná spomienka na smrť mladej pôvabnej Dražovčanky, manželky a matky, zomrelej v jeseni na týfus.“[1]

S identifikáciou tejto ženy nám môže pomôcť štúdia k obrazu (inv. č. O 357), nachádzajúca sa taktiež v zbierke Nitrianskej galérie. Je na nej mladá žena v kroji zobrazená z viacerých uhlov pohľadu. Pod autorovou signatúrou nájdeme text: „Boháč Júlia, Drážovce č. 31.“ Žena teda mohla byť naozaj Júlia Verešová, rodená Boháčová (bytom Dražovce 84), manželka a matka dvoch dcér, ktorá zomrela ako 28-ročná 26. októbra 1934 v Dražovciach na týfus. Iný obraz od Maximiliána Schurmanna s názvom Umierajúca, ktorý je v zbierkeBojnického zámku, údajne zachytáva posledné momenty jej života…[2]