Maximilián Schurmann — Espalion — rozsievač

Na drobnej grafike vidíme rozsievača pri práci na poli. Jeho rozkročená monumentálna postava kompozične umiestnená v strede výjavu si ľavou rukou pridŕža opásanú plachtu so zrnom, pravou rukou seje. V pozadí vidíme kríky, ktoré akoby sa skláňali vo vetre, a oblačnú oblohu. Schurmann dokázal aj na veľmi malej ploche majstrovsky zachytiť svetelnú atmosféru a pohyb. Stačí si všimnúť hry svetla a tieňa na poľných brázdach a mrakoch. Tvár rozsievača je skrytá v tieni klobúka, tmavé nohavice kontrastujú so svetlou košeľou, jeho napriahnutá ruka vystupuje v detailnejšom, ostrejšom svetle do popredia. To všetko dodáva obrazu hĺbku a dynamiku. Šrafovanie je uvoľnené, energické, namiesto filigránskej precíznosti autor zvolil sviežu, skicovitú neuhladenosť. 

Schurmann v roku 1914 študoval v Paríži, zoznámil sa s Claudeom Monetom a dokonca maľoval v jeho záhrade v Giverny. Impresionizmus jeho tvorbu ovplyvnil síce len nakrátko, no veľmi intenzívne, i keď v tom čase bol z hľadiska vývoja európskeho umenia už anachronizmom. V grafike sa síce nemohla naplno prejaviť práca s farbou, tak dôležitým elementom pre tento umelecký smer, no práve vďaka práci so svetlom môžeme rozsievača zo zbierky Nitrianskej galérie zaradiť ešte do Schurmannovej impresionistickej fázy. Zakrátko sa totiž opäť začne prikláňať späť k akademizmu, ktorý ho formoval počas štúdia vo Viedni. Na tento vývoj mali vplyv udalosti prvej svetovej vojny, umelcov dlhoročný pobyt v zajateckom tábore, bezútešnosť jeho aktuálnej situácie a nejasné vyhliadky na budúcnosť, spretŕhanie kontaktov, nedostatok možností konfrontácie s inými umelcami a málo nových tvorivých impulzov.

V ľavom dolnom rohu pod grafikou vidíme nápis „Espalion“. V malom francúzskom mestečku v departemente Aveyron v regióne Midi-Pyrénées strávil Schurmann dlhé štyri roky (1914 – 1918) v internačnom tábore, kde bol ako občan inej národnosti a civilný vojnový zajatec umiestnený počas prvej svetovej vojny. Tábor sa nachádzal v starobylom kláštore.¹ S najväčšou pravdepodobnosťou to bol kláštor Bonneval v údolí vzdialenom približne 7 kilometrov od Espalionu. Kláštor bol založený v roku 1147 cisterciánskymi mníchmi, ktorí tam žili až do Francúzskej revolúcie, keď boli vyhnaní a kláštor bol v roku 1791 predaný. Od roku 1875 ho zrekonštruovali a jeho činnosť obnovili mníšky cisterciánky (trappistky), ktoré tu dodnes pôsobia a okrem iného vyrábajú údajne skvelú čokoládu.² 

O Schurmannovom pobyte v internačnom tábore vieme len veľmi málo, keďže „nezanechal ani riadok svojich názorov a úvah.“³ V archívnych zoznamoch vojnových zajatcov zverejnených na internete nájdeme aj Schurmannov záznam.⁴ Zaujímavosťou je, že ako obec, odkiaľ pochádza, je tu zapísaný Vörösmajor, čo bol vtedajší názov Hviezdoslavova, vedľajšej dediny jeho oficiálneho rodiska. O jeho živote v tábore Zdena Dvořáková píše: „Maľuje ustavične, hlavne portréty, za ktoré dostáva najcennejšiu odmenu – potraviny, určitú voľnosť a materiál, s ktorým môže ďalej pracovať. V dobe internovania vzniklo okolo 200 portrétov. Tieto ostali v súkromných rukách vo Francúzsku a sú dnes nezvestné. […] ak chcel vôbec maľovať, čo bolo zmyslom jeho života, musel sa zamerať na portrét. Miestna honorácia spolu s dôstojníkmi posádky chceli využiť schopného umelca, a preto mu v tejto činnosti nebránili. A tak obyvatelia mestečka mohli často vidieť umelca, kráčajúceho do domu portrétovaných osôb v sprievode ozbrojenej stráže.“⁵

Portréty z tohto obdobia sa síce nezachovali, no v zbierke Nitrianskej galérie či Slovenskej národnej galérie nájdeme akvarely, kresby a skice zachytávajúce prevažne prírodu a krajinu z okolia Espalionu, prípadne každodenný život a ľudí v tábore. Rozsievač je pozoruhodný aj tým, že je tu zobrazený miestny človek pri práci a jeho postava je dominantná, nie je to malá figúrka stratená v krajine. Podobné motívy s poľnohospodárskou tematikou sú v rámci celej Schurmannovej tvorby skôr výnimočné, keďže sa venoval prevažne krajinám, mestským vedutám, zátišiam a najmä portrétom. 

Ďalšou zaujímavosťou je, že rozsievač je vyhotovený technikou čiarového leptu. Schurmannove grafiky s motívmi z Espalionu sa v zbierkach slovenských galérií nenachádzajú – ide tu teda o vzácnu výnimku. Lept je grafická technika, v ktorej sa do medenej alebo zinkovej dosky pokrytej tenkou vrstvou špeciálnej voskovej látky grafickou ihlou ryje obraz. Kovová doska sa potom uloží do roztoku kyseliny dusičnej, ktorá odhalené miesta v kove rozleptá. Následne sa doska pokryje farbou a obraz sa vytlačí na hĺbkotlačovom lise. Mohol mať umelec v internačnom tábore technické a materiálové podmienky na tvorbu takto náročného diela? Je to veľmi málo pravdepodobné. Grafika nie je datovaná, preto je možné, že vznikla z nejakej skice alebo kresby vytvorenej v Espalione až po vojne buď v Paríži, alebo na Slovensku.