Martin Piaček — Dotýkanie sa hrdinu

V cykle digitálnych tlačí Dotýkanie sa hrdinu autor pracuje so zbierkovými predmetmi  –relikviami slovenských historických postáv, Juraja Jánošíka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika a  Alexandra Dubčeka, ktoré sú uložené v zbierkach Slovenského národného múzea v Bratislave a v Martine. Na fotografiách, ktoré sú dokumentom umelcovej akcie, sa autor v bielych rukavičkách obradne dotýka predmetov, ktoré súvisia s osudovými životnými udalosťami týchto mužov, dôležitých postáv dejín Slovenska. Okrem dobre známej Jánošíkovej valašky berie do rúk broky, ktorými sa Ľudovít Štúr postrelil do nohy, a ktorá bola príčinou jeho smrti, ale aj leteckú uniformu Milana Rastislava Štefánika a sako Alexandra Dubčeka, ktoré mali na sebe oblečené v okamihu tragickej havárie. Ide teda o  predmety, ktoré priamo súvisia s ich tragickou smrťou a ich prostredníctvom získavajú tieto postavy auru mučedníctva. Aktom dotýkania sa autentických historických predmetov, ktoré súvisia so smrťou, a ktoré sú inštitucionálne chránené autor otvára niekoľko problémov. Na jednej strane pracuje s veľmi intímnou a emotívnou sférou a na postavy národných hrdinov poukazuje ako na zraniteľné a smrteľné bytosti, ktoré sa až neskôr, v priebehu histórie stali národnými symbolmi. Na druhej strane je jeho exaktný, až bádateľský prístup, ktorého atribútom sa stali biele ochranné rukavice, bežne používané pri manipulácii so zbierkovými predmetmi. Ich obradné použitie však môže evokovať aj prejav obdivu, úcty a piety. V tejto práci autor, tak ako je to pre neho charakteristické spája dve odlišné stratégie. Na jednej strane je práca s verejnou mienkou (výber štvorice osobností bol ovplyvnený výsledkami staršej ankety denníka SME) a odosobnený prístup k zbierkovým predmetom,  na druhej strane latentne prítomný kritický revizionizmus.

Martin Piaček vstúpil na umeleckú scénu  po roku 2000 , kedy ukončil štúdiá na Vysokej škole výtvarných umení  v Bratislave. Jednou z charakteristík jeho tvorby je spájanie osobného s verejným. Jeho umelecký program je založený na skúmaní a prepojení vlastnej identity s kolektívnou národnou identitou, pričom sa zameriava na individuálne prepisovanie domácej histórie a jej relativizáciu, ako aj reflexiu aktuálnych kultúrno-spoločenských a sociálnych tém. Hoci je jeho umelecká tvorba charakteristická intermediálnym presahom pohybujúcom sa v rozpätí  od digitálnych tlačí cez objekty až po performancie a ich záznamy formou videa či fotografie, autor kladie veľký dôraz na výber vhodného materiálu. Často pracuje s tradičnými sochárskymi žánrami (predovšetkým busta) a  materiálom ako je napr. drevo, bronz, mramor, čo vychádza z autorovho sochárskeho vzdelania a jeho potreby prinášať do súčasnej plastiky nové autorské prístupy (kriedovaná drevorezba, leptaný mramor a pod.).