Oblek Alexandra Dubčeka, zahynutého pri tragickej autohavárii 7.novembra 1992 v Prahe. (zo zbierok Slovenského národného múzea v Bratislave)

Obrázok diela
F 66/1
Obrázok diela
F 66/2

Jánošíkova valaška (kurucký fokoš) zhabaná mu pri zlapaní v Klenovci roku 1713. Popravený bol 17. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši. (zo zbierok Slovenského národného múzea v Bratislave)

Obrázok diela
F 66/3
Obrázok diela
F 66/4
Obrázok diela
F 66/5

Letecká uniforma generála Milana Rastislava Štefánika, z miesta katastrofy vo Vajnoroch 4. mája 1919. (zo zbierok Slovenského národného múzea v Bratislave)

Obrázok diela
F 66/6
Obrázok diela
F 66/7
Obrázok diela
F 66/8

Broky, ktorými sa postrelil Ľudovít Štúr pri poľovačke v Modre 22. decembra 1855 a o tri týždne na to skonal. Jeho bedrová kosť, odložená ako dôkaz. (zo zbierok Slovenského národného múzea v Martine)

Obrázok diela
F 66/9
Obrázok diela
F 66/10

V cykle digitálnych tlačí Dotýkanie sa hrdinu autor pracuje so zbierkovými predmetmi  –relikviami slovenských historických postáv, Juraja Jánošíka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika a  Alexandra Dubčeka, ktoré sú uložené v zbierkach Slovenského národného múzea v Bratislave a v Martine. Na fotografiách, ktoré sú dokumentom umelcovej akcie, sa autor v bielych rukavičkách obradne dotýka predmetov, ktoré súvisia s osudovými životnými udalosťami týchto mužov, dôležitých postáv dejín Slovenska. Okrem dobre známej Jánošíkovej valašky berie do rúk broky, ktorými sa Ľudovít Štúr postrelil do nohy, a ktorá bola príčinou jeho smrti, ale aj leteckú uniformu Milana Rastislava Štefánika a sako Alexandra Dubčeka, ktoré mali na sebe oblečené v okamihu tragickej havárie. Ide teda o  predmety, ktoré priamo súvisia s ich tragickou smrťou a ich prostredníctvom získavajú tieto postavy auru mučedníctva. Aktom dotýkania sa autentických historických predmetov, ktoré súvisia so smrťou, a ktoré sú inštitucionálne chránené autor otvára niekoľko problémov. Na jednej strane pracuje s veľmi intímnou a emotívnou sférou a na postavy národných hrdinov poukazuje ako na zraniteľné a smrteľné bytosti, ktoré sa až neskôr, v priebehu histórie stali národnými symbolmi. Na druhej strane je jeho exaktný, až bádateľský prístup, ktorého atribútom sa stali biele ochranné rukavice, bežne používané pri manipulácii so zbierkovými predmetmi. Ich obradné použitie však môže evokovať aj prejav obdivu, úcty a piety. V tejto práci autor, tak ako je to pre neho charakteristické spája dve odlišné stratégie. Na jednej strane je práca s verejnou mienkou (výber štvorice osobností bol ovplyvnený výsledkami staršej ankety denníka SME) a odosobnený prístup k zbierkovým predmetom,  na druhej strane latentne prítomný kritický revizionizmus.

Martin Piaček vstúpil na umeleckú scénu  po roku 2000 , kedy ukončil štúdiá na Vysokej škole výtvarných umení  v Bratislave. Jednou z charakteristík jeho tvorby je spájanie osobného s verejným. Jeho umelecký program je založený na skúmaní a prepojení vlastnej identity s kolektívnou národnou identitou, pričom sa zameriava na individuálne prepisovanie domácej histórie a jej relativizáciu, ako aj reflexiu aktuálnych kultúrno-spoločenských a sociálnych tém. Hoci je jeho umelecká tvorba charakteristická intermediálnym presahom pohybujúcom sa v rozpätí  od digitálnych tlačí cez objekty až po performancie a ich záznamy formou videa či fotografie, autor kladie veľký dôraz na výber vhodného materiálu. Často pracuje s tradičnými sochárskymi žánrami (predovšetkým busta) a  materiálom ako je napr. drevo, bronz, mramor, čo vychádza z autorovho sochárskeho vzdelania a jeho potreby prinášať do súčasnej plastiky nové autorské prístupy (kriedovaná drevorezba, leptaný mramor a pod.).

Martin Piaček sa narodil 18. februára 1972 v Bratislave. V rokoch 1994 – 2000 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri prof. Juraja Bartusza a ateliéri prof. Jozefa Jankoviča. Svoje vzdelanie rozšíril štúdiom multimediálneho ateliéru Akademia sztuk pieknych v Krakove (1997), experimentálnych ateliérov na Gerrit Rietveld Academy v Amsterdame (1998). V roku 2008 získal titul Art.D. Od roku 2007 vyučujúci predmetov Kameň, Drevo, Plasty, Priestor I. na katedrách SOI a KIM . Zúčastnil sa mnohých kolektívnych a autorských výstavách. Na poslednej monografickej výstave Martin Piaček – Nesamozrejmý syn v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici (2012) komplexne odprezentoval svoju tvorbu z obdobia rokov 2006 – 2012.

— Barbora Geržová

Inv. č.: F 66/1, F 66/2
Autor: Martin Piaček
Názov diela: Z cyklu Dotýkanie sa hrdinu (Alexander Dubček)

Rok vzniku: 2007
Technika: digitálna tlač
Materiál: hliník
Rozmery: 20 × 20 cm
Značenie: neznačené

Inv. č.: F 66/3, F 66/4, F 66/5
Autor: Martin Piaček
Názov diela: Z cyklu Dotýkanie sa hrdinu (Juraj Jánošík)

Rok vzniku: 2007
Technika: digitálna tlač
Materiál: hliník
Rozmery: 20 × 20 cm
Značenie: neznačené

Inv. č.: F 66/6, F 66/7, F 66/8
Autor: Martin Piaček
Názov diela: Z cyklu Dotýkanie sa hrdinu (M. R. Štefánik)

Rok vzniku: 2007
Technika: digitálna tlač
Materiál: hliník
Rozmery: 20 × 20 cm
Značenie: neznačené

Inv. č.: F 66/9, F 66/10
Autor: Martin Piaček
Názov diela: Z cyklu Dotýkanie sa hrdinu (Ľudovít Štúr)

Rok vzniku: 2007
Technika: digitálna tlač
Materiál: hliník
Rozmery: 20 × 20 cm
Značenie: neznačené

Akvizíciu z verejných zdrojov podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.