Kresba Zbieranie zemiakov zobrazuje ľudské postavy pri jednoduchej banálnej činnosti – zbieraní zemiakov. Hoci ide o motív vychádzajúci z autorovho autentického pozorovania (jesenná zemiaková brigáda, ktorú absolvoval so svojimi študentmi1), nie je to realistický prepis skutočnosti. Kresba je členená do dvoch horizontálnych pásov. V hornom autor znázorňuje rôzne variácie zohýbajúceho sa tela, ktoré svojou schematickosťou evokujú technické kresby, či dokonca manuál. Spodný plán predstavuje rozfázované telá v pohybe, akoby bol do každého jedného vtlačený zhustený motív fyzickej dynamiky v jeho jednotlivých časových sledoch na spôsob filmového políčka. Postavy zobrazené ako siluety, v jednoduchej čiernej linke, prechádzajú do abstrahovaného znaku. V obraze vnímame zhluky čiar a tvarov, pričom celý výjav sa odohráva na farebnom červeno-žlto-modrom rastri bodov, ktoré autor nazýva farebným grafom, rozvíjajúc ho v celej svojej tvorbe, pričom vychádza z pointilizmu, ktorý však posúva do nových súvislostí „lokálna farba ako pôvodná štruktúra ustúpila znakovej kvalite, ktorá však spätne, vo svojej syntetickej hodnote vychádza z analytického pojednania prvotného vnemu.“2 Kresba predstavuje autorov dlhodobý záujem o skúmanie a spracovanie figúry v pohybe a patrí do analytického obdobia jeho tvorby.
Ľudovít Hološka vstúpil na výtvarnú scénu na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia. Vo svojom umeleckom programe pracuje najmä s médiom maľby a kresby, často v podobe tzv. denníkových záznamov. V tomto období sa venuje vecným zátišiam, figurálnym a krajinárskym motívom, ktoré zjednodušuje a abstrahuje. Zaujíma ho najmä čiara, linka, kontúra, bod, tvar a farebnosť: „Čiaru, tón, farbu, prednes opisujem a usporadúvam pre potreby uvažovania, a aj keď sú v procese maliarovej práce vystopovateľné v uvedenom poradí ako fázy jeho myslenia, v obraze sú zrastené navzájom nerozoznateľne hlbšie ako nedeliteľná súčasť jeho ustrojenia a výrazu.“3 V jeho tvorbe, najmä v otázkach práce s farbou, ho ovplyvnil letný pobyt u priateľa, spisovateľa Vincenta Šikulu (1970). V tomto kontexte vznikol rozsiahly cyklus Autoportréty, v ktorom uplatňuje rôzne maliarske štýly prvej polovice 20. storočia v rôznych technikách, a to od akvarelu cez olej až po denníkové kresbové záznamy vlastnej tváre. Problematiku farebnosti neskôr rozvíja v žánri zátišia (Dve jabĺčka a pomaranč), v ktorom sformuloval svoj program farebného grafu a následne ho aplikoval aj na žáner krajiny (Topole pri Váhu, Stromy pri Lukavci). Od roku 1976 začína vytvárať figurálne kompozície, pozoruje robotníkov pri práci, vytvárajúc kresbové analýzy ich pohybu. Vznikajú cykly pod rovnomennými názvami Murári, Opravári. Od roku 1979 pracuje na cykle Muzikanti, ktorému sa venuje niekoľko desiatok rokov. Na scéne sa pohybuje viac ako päťdesiat rokov, počas ktorých jeho tvorba prešla rôznymi štádiami, ale stále platí jeho krédo: „Byť abstraktným maliarom s konkrétnym východiskom.“4
Ľudovít Hološka (*1943, Jablonica), je umelec (maliar, kresliar a ilustrátor), ale umeniu sa venuje aj ako esejista, výtvarný teoretik a kurátor výstav. Študoval na Škole umeleckého priemyslu na aranžérskom oddelení v Bratislave (1958 – 1962), kde sa stretáva s Jánom Bergerom, s ktorým v rokoch 1962 – 1968 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Oddelení portrétneho a kompozičného maliarstva u prof. Jána Mudrocha. Od roku 1969 absolvoval postgraduálne štúdium na oddelení voľnej grafiky Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave u profesora Vincenta Hložníka. Dlhodobo sa pohybuje v akademickom prostredí. Pedagogicky bol veľmi aktívny a pôsobil na niekoľkých školách – Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity J. A. Komenského v Bratislave (1974 – 1986), Katedre Dejín umenia, kreslenia a modelovania na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave (1986 – 1988), na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave (1994 – 2001), na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1988 – 1996). V roku 1990 sa stáva docentom a v roku 1996 je menovaný za profesora v odbore maľby. Od roku 2001 začína pôsobiť na Fakulte výtvarných umení na Akadémii výtvarných umení v Banskej Bystrici, kde až do súčasnosti vedie Ateliér klasických maliarskych disciplín. Medzi jeho vlastné publikačné tituly patria – Vrstvy tvaru (1997), Alexander Ilečko (1998), Figuralisti (2010), Denníky 1967 – 1990 (2008), Reč obrazu (2008), Premeny obrazu (2011) a ďalšie. Písal články pre Romboid a Výtvarný život. Ilustroval viac ako 80 kníh.
Ľudovít Hološka mal v Nitrianskej galérii prvú samostatnú výstavu pod názvom Kresby a maľby až v roku 1994 a opakovane v roku 2004 pod názvom Všedný deň obrazu (kurátorka Adriana Čeleďová). Ako kurátor sa predstavil prvýkrát v Nitrianskej galérii v roku 1974, keď spolu s vtedajším riaditeľom Štefanom Valentom pripravil monografickú výstavu spolužiaka a priateľa Jána Bergera. V roku 1993 kurátoroval výstavu Ernest Zmeták: Retrospektíva nevystavených diel 1932 – 1991 a v roku 1995 výstavu Jana Šabíková – Farmanová: Maľba a kresba.
— Barbora Kurek Geržová
Poznámky
1 Juríčková, Božena: Ľudovít Hološka. Príbeh znaku. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o, 2006., s. 24.
2 Juríčková, Božena: Ľudovít Hološka. Príbeh znaku. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o, 2006., s. 22.
3 Ľudovít Hološka: Poznámky na rube plátna. In: Juríčková, Božena: Ľudovít Hološka. Príbeh znaku. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o, 2006., s. 11.
4 Geržová, Jana: Rozhovory o maľbe. Pohľad na slovenskú maľbu prostredníctvom orálnej histórie. Bratislava: Vydavateľstvo SLOVART, spol. s. r. o., 2009, s. 69.
Literatúra
1 Juríčková, Božena: Ľudovít Hološka. Príbeh znaku. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o, 2006.
2 Geržová, Jana: Rozhovory o maľbe. Pohľad na slovenskú maľbu prostredníctvom orálnej histórie. Bratislava: Vydavateľstvo SLOVART, spol. s. r. o., 2009.
Inv. č.: K 768
Autor: Ľudovít Hološka
Názov diela: Zbieranie zemiakov
Rok vzniku: 1987
Technika: uhol, olej
Materiál: papier
Rozmery: 65,5 × 90 cm
Značenie: vpravo dole Hološka 87