Lea Mrázová — Tatiana a Žena s lutnou

Lea Mrázová (8. 11. 1906 Moštenica, okres Banská Bystrica – 11. 1. 1995 Bratislava)
Študovala na dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici. Následne na Karlovej univerzite v Prahe, štúdium nakoniec dokončila v Bratislave na Univerzite Komenského (odbor filozofia), zároveň súkromne študovala v maliarskej škole G. Mallého. Lea Mrázová zdokonaľovala svoje jazykové a maliarske schopnosti cestovaním po Európe. Predkladala z francúzskej a poľskej literatúry. Redakčne pôsobila v časopise Živena (1930-1939).V Martine sa zaujímala o minulosť slovenských žien (spublikovala niekoľko tematických štúdií). Od roku 1937 sa začala intenzívnejšie venovať maľbe – študovala na Ukrajinskej akadémii v Prahe. O rok na to samostatne vystavovala v Bratislave. Po presťahovaní do Bratislavy sa začala pôsobiť ako slobodná umelkyňa. Maľovala zátišia, krajiny, a však najväčší záber mala v oblasti portrétu. Jej portréty pôsobia emocionálne. V roku 1947 odchádza na študijný pobyt na Akadémiu krásnych umení (Académie des Beaux Arts) v Paríži. Po návrate vytvorila viacero portrétov. Modelmi boli herci, speváci, hudobníci, spisovatelia (napr. A. Moyzes, E. Suchoň, M. Figuli, J. Poničan, Z.Grúberová, E.Kristínová a iní). Okrem portrétu sa venovala aj monumentálnym realizáciam a ako jedna z prvých na Slovensku sa začala venovať technike „artprotis“. Jej jedinečný maliarsky prejav obohatila aj o dobové „ženské“ vnímanie aktu. Pomocou odvážnej farebnosti rozširuje ikonografiu materstva a ženstva 20.storočia. Okrem domácej pôdy sa jej podarilo vystavovať aj v zahraničí (napr. Záhreb, Belehrad, Bukurešť, Benátky). Je zaraďovaná ku „Generácii 1909“. Bola členkou Skupiny výtvarných umelcov 29.augusta.Krátko pôsobila aj ako lektorka francúzskej literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1950-51). Aktívne publikovala v Slovenských pohľadoch a Národných novinách.

V rokoch 1950 – 1951 pôsobila ako externá lektorka dejín francúzskej literatúry na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (dnes Univerzita Komenského). Popri činnosti redaktorky a maliarky sa L. M. venovala aj autorskej tvorbe. Je autorkou niekoľkých recenzií, štúdií, fejtónov i článkov. Okrem Živeny spolupracovala takisto so Slovenskými pohľadmi, Národnými novinami, Elánom, Novej žene. Recenzie o činoherných inscenáciách Slovenského národného divadla uverejňovala v časopisoch Elán a Nová žena. Recenzie boli často doplnené jej ilustráciami k daným predstaveniam.