Lajos Luzsicza — Dunaj pri Zebegéni

Lajos Luszicza: (13. 2. 1920 Nové Zámky – 30. 11. 2006 Budapešť) Do maturity študoval v rodnom meste (v r. 1932 – 1940 Gymnázium Petra Pázmaňa), v jeho výtvarných začiatkoch mu bol nápomocný pedagóg János Thain (folklorista, zberateľ, zakladateľ múzea).
V rokoch 1940 – 1947 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, bol žiakom Vilmosa Abu-Nováka, Bélu Kontulya a Jánosa Kmettyho. V roku 1944 ako vojak strávil rok v americkom zajatí vo Francúzsku. Po vojne v r. 1947 – 1950 učil kresbu v Tatabányi, kde založil a viedol slobodnú výtvarnú školu Baník. V rokoch 1950 – 1960: aktívne pôsobil v rôznych oblastiach výtvarného života. Bol zamestnancom Ministerstva osvety Maďarskej republiky, odborným asistentom na Vysokej škole pedagogickej v Budapešti, neskôr sa stal riaditeľom budapeštianskej galérie Műcsarnok. Neskôr pracoval v slobodnom povolaní.
V rokoch 1961 – 1977 bol tajomníkom Zväzu maďarských výtvarníkov a umeleckých remeselníkov. Podnikol študijné cesty do rôznych krajín Európy. Bol aktívnym organizátorom. Mal čulé styky aj so slovenskými umelcami (napr. M. A. Bazovským, J. Alexym), organizoval výstavy v zahraničí (Švajčiarsko, Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Československo). V Nových Zámkoch zorganizoval viacero výstav. Podieľal sa na vzniku Galérie súčasných maďarských umelcov v Dunajskej Strede.
Celý život sa snažil o kultúrne prepojenia slovensko-maďarských vzťahov.