Obrázok
Žatva

V zbierkach Nitrianskej galérie sa nachádza 19 diel od Ladislava Gudernu. Komorná kresba Žatva sa dostala do zbierky hospodárskym prevodom v apríli 1965, čiže v počiatkoch budovania zbierky galérie. Dominantná časť zbierkových predmetov s agrárnou témou  si našla svoje miesto v zbierke z dôvodu lokácie a obrazom mesta Nitry ako „domácej poľnohospodárskej veľmoci“.  

 Gudernova štylizovaná kresba zobrazuje kombajny, ktoré žnú na obilných poliach počas leta. V popredí rezonuje strom, o ktorom sa len môžeme domnievať, či je súčasťou aleje stromov, slúžiacich často ako vetrolamy na poliach. Výjav je pomerne netypickým pre Ladislava Gudernu, keďže vznikol v roku 1960, keď sa autor naplno svojím umeleckým výrazom definuje ako surrealista. Samozrejme, kresbu môžeme vnímať i ako skicu ku krajinárskemu zátišiam, ktoré majú v sebe vizuálne prvky v intenciách metafyzickej maľby. Ide zjavne o predvoj, mnoho autorov pred ich definitívami, rozkresľuje, komponuje, čarbe, čo jej však neuberá nič na umeleckých kvalitách. 

Nitrianska galéria pri príležitosti 100. výročia narodenia umelca pripravila prvú surrealistickú online expozíciu venovanú tvorbe Ladislava Gudernu a Karola Baronav spolupráci s Matúšom Maťátkom a Mladým psom: https://surrealizmus.nitrianskagaleria.sk.

Ladislav Guderna (1. 6. 1921 Nitra – 6. 10. 1999 Vancouver) patrí k ťažiskovým surrealistickým autorom na Slovensku. Študoval na ŠUR u prof. Ľ. Fullu. Od roku 1938 študoval na súkromnej maliarskej škole Maximiliána Schurmanna, ktorá neskôr patrila do pôsobnosti SVŠT v Bratislave, kde potom Guderna študoval u prof. J. Mudrocha a M. Benku. V r. 1944 študoval na  Akadémii výtvarných umení v Belehrade. Veľmi sa zaujímal o teóriu maľby, spolupracoval s nadrealistickými básnikmi (Avantgarda 38). Gudernove návrhy obálok a ilustrácie sa objavili v mnohých ich zborníkoch. Intenzívne sa zaujímal o vzťahy tvaru, obsahu, formy, výrazu.

Po druhej svetovej vojne bol jedným zo zakladajúcich členov Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. Od šesťdesiatych rokov sa Guderna začal prejavovať oveľa viac surrealistickým tvaroslovím. Pri poeticky ladených kompozíciách spájal rôzne materiály. V Prahe sa stal členom Mánesu. V roku 1946 stretáva svoju budúcu partnerku Evu Pospíšilovú. V tomto období uňho dominovala silná čierna línia, čistota tvarov a ponurá farebnosť i expresívne ladenie. Päťdesiate roky sú hlavne o komorných portrétnych námetoch, figurálnych maľbách a zátišiach. Maľba bola imagináciou metafyzickej krajiny/zátišia. V roku 1957 sa stáva predsedom Zväz slovenských výtvarných umelcov. Za svoje výtvarné návrhy získal niekoľko ocenení (čestné uznania, medaily, napr. Cena za najlepšiu známku roka 1965; 1966).

Po okupácii ČSR v roku 1968 protestne emigroval do Kanady. Guderna sa začlenil aj do kanadských surrealistických skupín West Coast Surrealists a Melmoth Vancouver Group. Bol neustále otvorený novým smerom a inšpiráciám. Dominantnou bola pre neho metaforická imaginatívna poloha. Špecifikom jeho tvorby bolo vracanie sa k niektorým motívom a schopnosť nanovo ich interpretačne dotvoriť. V emigrácii so svojím synom Martinom vydáva niekoľko časopisov:  Scarabeus (1979 – 1998); Vancouver Surrealist Newsletter (1980 – 1981); Melmoth Vancouver (1981 – 1986).

Výstavná činnosť: Prvýkrát vystavoval (1941) s J. Šturdíkom, R. Pribišom, V. Cmelom, o rok neskôr s E. Semianom a O. Dubayom. Portfólio jeho výstavných aktivít je pomerne pestré aj na zahraničné účasti, napr. 1945 Umenie Československa v Paríži  Generace Manesa 1939 – 1947, Praha; 1948  XXIV. Bienále Benátky;  1959 Svetová výstava EXPO ´58, Brusel; 1960 Výstava Medzinárodnej súťaže  Guggenheim Museum, New York;  1967 Nástenné maľby pre  československý pavilón EXPO ´67, Montreal; 1971 Surrealistic  Explorers (Arp, Chagall, Dali, Guderna, Haquand, Matta, Miro, Ortega), Toronto; 1981 XVI. Biennale Sao Paulo; 1983 I. International Mail Art Exhibition, Soul; 1990 ARTOPOLIS ´90, Vancouver; 1991 Europäische Dialoge. Bochum, Museum Bochum; 1992 Actual Exhibition, Paris; 1996 Book an Q. Fifty years of correlations, Brno a mnoho ďalších.

Ľudmila Kasaj Poláčková

Zdroje

https://www.webumenia.sk/clanok/montreal-expo-67 (odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).

https://www.scd.sk/?vystavy-satelit&sprava=automat-na-vystavu-ceskoslovensky-pavilon-na-expo-67-v-montreale(odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).

KISZ-SZÉMAN, ŽOFIA: Ladislav Guderna – Lietajúca ryba. Bratislava: GMB, 2012.

http://magdamag.sk/2017/11/08/slovencina-dejiny-ceskoslovensko-na-expo-67-v-montreale/ (odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).

https://www.youtube.com/watch?v=kDz3PK8RcS8 (Dokument o výstave Expo Montreal 1967, odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).

[1]  Dostupné na:  https://www.webumenia.sk/clanok/montreal-expo-67 (odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).

[2]  Viac informácií o výstave v SCD: https://www.scd.sk/?vystavy-satelit&sprava=automat-na-vystavu-ceskoslovensky-pavilon-na-expo-67-v-montreale (odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).

[3] KISZ-SZÉMAN, ŽOFIA: Ladislav Guderna – Lietajúca ryba. Bratislava: GMB, 2012, s. 77.

[4]  Podrobnejšie informácie o výstave EXPO MONTREAL 1967: http://magdamag.sk/2017/11/08/slovencina-dejiny-ceskoslovensko-na-expo-67-v-montreale/ (odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).

Inv. č.: K 29
Autor: Ladislav Guderna
Názov diela: Žatva

Rok vzniku: 1960
Technika: uhoľ
Materiál: biely papier
Rozmery: 48,5 × 79 cm
Značenie: vľavo dole uhľom; Guderna 1960