Ladislav Guderna — Návrh na stenu čšl. pavilónu na svetovej výstave v Montreale & Návrh na Montreál

V zbierkach Nitrianskej galérie sa nachádza 19 diel od Ladislava Gudernu. Tento text do virtuálnej galérie približuje dve autorove maľby (návrhy), ktoré sa spájajú s legendárnou výstavou Montreal Expo ´67. Výstava v Kanade bola jednou z historicky najdôležitejších prezentácií Československa vôbec. Špecifikom tejto výstavy bol dôraz na spôsob umeleckej prezentácie a zmysel národnej prezentácie, pričom pavilón ČSR patril k odborne i laicky najreflektovanejším. (ČSR mala za sebou v minulosti významné prezentácie aj na iných svetových výstavách, napr. Brusel Expo ´58, Osaka Expo ´70). [1] Bohužiaľ, z prezentácii na výstave sa nám nezachovalo veľa pôvodného materiálu. Umelecké diela a predmety úžitkovej (dizajnovej) hodnoty väčšinou ostali v Kanade, podobu výstavy a jej ducha nám približuje dokumentácia k výstave, návrhy, autorské skice, fotografie. Z minima pozostalých hmotných artefaktov sa podarilo vytvoriť pripomienku československého pavilónu, ktorý pracoval s umeleckohistorickou pamäťou projektom Slovenského centra dizajnu Automat na výstavu: Československý pavilón Expo Montreal 1967 (Satelit galéria SCD, 2018). [2] Na výstave v tej dobe participovalo množstvo umelcov z rôznych odvetví. 

Ladislav Guderna sa prezentoval nástennými maľbami (štukolustrami). Návrhy pre výstavu sú poznačené autorskými prístupmi. V 60. rokoch Ladislav Guderna začína pracovať s kolážami. Rôzne vystrihnuté obrázky menia svoju pôvodnú funkciu a zmysel, sú súčasťou vymysleného umelcovho sveta. Miestami až dekadentne pracuje s históriou, iróniou, rozkošou, pokojom, metaforou a mierom. Vytvára priestor bez času. Často v jeho dielach vidíme zmyselné telá bez hláv, hlavy bez tiel plné tajomstiev. „Gudernov svet plný rôznych ženských postáv, ktoré vypĺňajú prázdnotu radosťou a humorom, tvoria protipól mužskému princípu a niekedy si vytvárajú aj svoj vlastný, často nepochopený svet.“[3] Žena a jej figúra je u Gudernu niekedy oblečená, inokedy nahá, ale vždy si je vedomá svojej ženskosti, aj keď maliar stratil jej hlavu a nahradil ju napr. srdcom, zvieracím, zoomorfným alebo iným motívom (O -194 Návrh na Montreal, 1966). A keď tú hlavu našiel, osadil ju na elektrotorzo cyklo-holubice, vlasy jej upravil korunou z konskej papule (O – 436 Návrh na stenu čsl. pavilónu na svetovej výstave v Montreale 1964 – 1965). Návrhy nesú stopy dekorativizmu, kultivovanosti, vtipu, zdanlivo nesúrodé spája s ľahkosťou veľkého množstva asociácií. „Na stenách Staropražskej reštaurácie vytvoril Ladislav Guderna fantazijné farebné štukolustro s námetom kartových hier, rozvíjajúce v československom modernom umení tradičný záujem o surrealizmus. Autormi interiéru tzv. Slovenskej reštaurácie (správne Bratislavskej reštaurácie, alebo jednoducho: Bratislavy) boli architekti Vojtech Vilhan a Ferdinand Milučký. Inšpirovali sa syntézou funkcionalizmu a prvkov slovenského ľudového umenia a architektúry. Vo vnútri reštaurácie zazneli rozmanité odkazy na ľudovú architektúru a umenie – predovšetkým uplatnenie dreva v mobiliári aj v tektonike masívnych trámov a stien z dosák.“ [4]

— Ľudmila Kasaj Poláčková

Zdroje
[1] Dostupné na: https://www.webumenia.sk/clanok/montreal-expo-67 (odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).
[2] Viac informácií o výstave v SCD: https://www.scd.sk/?vystavy-satelit&sprava=automat-na-vystavu-ceskoslovensky-pavilon-na-expo-67-v-montreale (odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).
[3] KISZ-SZÉMAN, ŽOFIA: Ladislav Guderna – Lietajúca ryba. Bratislava: GMB, 2012, s. 77.
[4] Podrobnejšie informácie o výstave EXPO MONTREAL 1967: http://magdamag.sk/2017/11/08/slovencina-dejiny-ceskoslovensko-na-expo-67-v-montreale/ (odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).

https://www.youtube.com/watch?v=kDz3PK8RcS8 (Dokument o výstave Expo Montreal 1967, odkaz vyhľadaný 10.5.2021).