Juraj Kollár — Prehliadka krajinou

Juraj Kollár patrí k najvýraznejším slovenským maliarom mladej generácie. Jeho tvorba v mnohých aspektoch nadväzuje na tradíciu maliarskej disciplíny, či už ide o autorove výhradné používanie techniky olejomaľby alebo sústredenie sa na klasické žánre, ako je krajina, portrét, akt i zátišie. Pre Kollára je príznačný delený rukopis, tlmenejšia farebná paleta a maliarsky jazyk, pohybujúci sa na pomedzí reality a abstrakcie. Vyjadruje sa impulzívnym, gestickým i hrubým, pastóznym prejavom, priznávajúcim početné vrstvy premalieb. Poučenie z impresionizmu je v Kollárových dielach badateľné nielen v častých motívoch z mestského prostredia, zachytením konkrétnych okamihov, prácou so svetlom a jeho odrazmi či nanášaním jednotlivých farebných škvŕn alebo plôch, ktoré sa až pôsobením z určitého odstupu vizuálne spájajú v jedno zobrazenie. Impresionistický vplyv možno u autora taktiež vidieť aj v samotnom delení obrazovej plochy, ktorú prostredníctvom využitia princípu mriežky radikálne rozkladá na zložitú štruktúru prvkov. Maľba je buď prekrytá sieťovinou, ktorá výjav rastruje na sústavu bodov alebo sa dielo skladá z viacerých menších formátov, ako je to i v prípade Prehliadky krajinou, zloženej zo 48 častí. 

Dielo patrí do série skladacích obrazov, znázorňujúcich priehľady cez sklobetónové steny, ktorej sa Kollár venuje už vyše desaťročie. Jedná sa o pomerne veľkorozmernú kompozíciu orientovanú na výšku, ktorá je výsledkom usporiadania menších štvorcových plátien, a to v slede po 6 radov vo vertikálnom a 8 radov v horizontálnom smere. Zobrazenie má abstraktný charakter; skutočnosť, že ide o motív krajiny, resp. o jej odraz, viac-menej prezrádza iba názov či poznanie kontextu tvorby autora. Hlavným výrazovým i emocionálnym prostriedkom diela je farebnosť a celková hra s farbou. Takmer celá obrazová plocha je pokrytá bielou alebo sivo-bielou, spodobujúcou oblaky. Výnimku tvorí čierne „orámovanie“, opisujúce tieň vystupujúcej „hmoty“ sklobetónu, ako aj modrá plocha oblohy v pravej časti, ktorá akcentuje dynamiku kompozície. Celkovú dynamickosť diela naviac umocňujú prudké, expresionistické ťahy štetca, ktorými oplýva každé jednotlivé vkomponované plátno. 

Prehliadka krajinou využíva podobný motív a metódu usporiadania ako viaceré Kollárove maľby, možno spomenúť Priehľad krajinou (2001), Zimná krajina (2008) či novšie diela Koruna stromu (2012), Invalidovňa (2014) alebo Zátišie (2017). Všetky spomínané obrazy spája fascinácia možnosťami videnia a vnímania okolitého sveta. Zároveň sa tu autor zameriava na rôzne spôsoby narúšania danej vizuality; výjav rozostruje, rastruje, zahmlieva, rozbíja ho na fragmenty. Abstrahovaním reality Kollár diváka zneisťuje; analyzuje, spochybňuje, ako aj mení jeho zaužívaný pohľad na krajinu, svet či skutočnosť.