Intímnosť podania Bartfayovej “Tanečnice” pobáda zamyslieť sa nad motívom, ktorý autora inšpiroval k vytvoreniu tohto diela. Námetom pre toto dielo sa mu stalo nesmrteľné lyrické dielo Pieseň piesní, hovoriace o neskonalej láske kráľa Šalamúna k pastierke Sulamit, ktorá ho očarila svojou krásou.
Nežná, citlivá bytosť, ktorá milovala svojho vládcu a zomrela pre lásku. Kompozícia diela, v materiáli sekaný mramor, stvárňuje zmyselný tanec dievčiny v dynamickom, rytmickom pohybe, v precítenom ošiali lásky, s rozpustenými vlasmi, vejúcimi v rytme hudby. Postava devy je anatomicky zvládnutá na majstrovskej úrovni, charakterizuje rukopis Júliusa Bartfaya. Autor dokázal preniknúť do psychológie modelu, čím dielo získalo svoju autenticitu. Patrí k brilantným dielam jeho najplodnejšieho obdobia 30. rokov minulého storočia.
Július Bartfay do problematiky moderného výtvarného umenia preniká na začiatku 20. rokov 20. storočia. V tomto období sa zoznamuje s tvorbou významného francúzskeho sochára Émile Antoina
Bourdella (1861 – 1929), u ktorého i študoval. Bourdellova koncepcia našla odozvu v dielach Bartfaya predovšetkým v realizáciách portrétnej a figurálnej tvorby. V tomto duchu vytvoril v r. 1926 svoj autoportrét a portréty mnohých svetových hudobných skladateľov. Spomeniem Ludwiga van
Beethovena, Francza Listza, W.A. Mozarta, tiež vzdelancov a mysliteľov. Pri dôslednejšom skúmaní jeho diel badať i vplyv Augusta Rodina ( 1840 – 1917 ).
Celoživotnú tvorbu nestora slovenského sochárstva možno rozčleniť do troch výtvarných okruhov. Prvým z nich je portrétna tvorba, kde sa snaží o monumentalizáciu sochárskeho výrazu, vystihnutie duševného stavu a vnútorného napätia modelu. Druhý okruh zahŕňa literárne a hudobné námety, v ktorých personifikuje slávne literárne, hudobné predlohy, tiež mytologické námety, u ktorých symbol a alegória slúžia na sochárske vyjadrenie precíteného, pretaveného zážitku z diela. Posledný okruh tvoria diela so sociálnou tematikou, ktoré sú najpresvedčivejšie v celej jeho bohatej tvorbe. Sú prejavom kritického realizmu autora v kontexte domáceho výtvarného vývinu a znamenajú významný príspevok v sociálne orientovanom prúde slovenského sochárstva. Najplodnejším obdobím u autora boli už spomenuté 30. roky 20. storočia, kedy námety pre svoje diela čerpal tematicky a obsahovo nielen z ľudového prostredia, ale i z bohatej histórie Veľkomoravskej ríše – stvárnil významné postavy našich dejín: kniežaťa Pribinu, Koceľa, Svätopluka… V jeho sochárskej produkcii sú zastúpené i diela so sakrálnymi motívmi.
Význam celoživotného diela majstra Júliusa Bartfaya spočíva v jeho prínose prvkov dynamického expresionizmu do tvorby moderného slovenského sochárstva v období prvej tretiny 20. storočia.
Július Bartfay sa narodil 28. 9. 1888 v Nitre. V r. 1902 – 1904 sa učil v umelecko-stolárskej dielni Antona Köka v Nitre, 1905 – 1906 pracoval v Budapešti v továrni na nábytok TÉK, 1906 – 1909 si v Nitre zriadil umelecko-stolársku dielňu, 1909 – 1911 absolvoval vojenskú službu, 1913 – 1914 pracoval vo Viedni v továrni na nábytok patriacej spoločnosti Ludwiga Bernharda, pre ktorú zhotovil rezbárske časti výzdoby pavilónu mesta Viedne na Svetovú výstavu vo francúzskom Lyone. V r. 1918 si v Nitre na dnešnej Farskej ulici zriadil ateliér, o rok neskôr, v r. 1919 sa prezentoval v rodnom meste svojou prvou samostatnou výstavou. V r. 1920 – 1923 absolvoval prvý študijný pobyt vo Francúzsku v ateliérii sochára É.A. Buordella v Paríži, 1921 – 1922 študoval na Académie de Lagrande Chaumiére v Paríži.
V r. 1923 sa vrátil do Nitry, kde zotrval do r. 1926. V tom istom roku odišiel na študijný pobyt do Ríma na Akadémiu krásnych umení, kde si zriadil i vlastný ateliér. Po návrate z Ríma si otvoril spoločný ateliér s keramičkou Lolou Erdészovou na dnešnej Vikárskej ulici v Nitre. V r. 1928 – 1930 absolvoval druhý študijný pobyt v Paríži na Bourdellovej akadémii, súčasne pracoval v spoločnosti Photorelief. V r. 1930 sa natrvalo usadil v Nitre. Člen UBS v Bratislave 1931 – 1939, člen SSVU v Bratislave 1939 – 1945, člen Bloku slovenských výtvarných umelcov v Bratislave 1946 – 1948, člen ZSVU v Bratislave od r. 1950.
Ceny a vyznamenania: 1965 vyznamenaný radou MsNV v Nitre za zásluhy o výstavbu Nitry; 1967vyznamenaný radou MsNV v Nitre Pamätnou medailou za zásluhy o rozvoj kultúrneho života mesta; 1968 vyznamenaný za Vynikajúcu prácu; 1973 vyznamenaný Radom práce.
Július Bartfay zomrel 25.8. 1979 v Nitre. Pochovaný je v Slávičom údolí v Bratislave.
Marta Hučková
Literatúra:
HUČKOVÁ, M.: Július Bartfay 1888 – 1979 – lyrik, ktorý prebásňoval skutočnosť. Nitrianska galéria, 2008.
Inv. č.: P-333
Autor: Július Bartfay
Názov diela: Tanečnica
Rok vzniku: 1930
Technika: sekanie
Materiál: mramor
Rozmery: 62 × 32 × 15,5 cm
Značenie: neznačené