“Keď som vystúpil na stanici v Michalovciach z vlaku, bol som očarený krojmi žien žiariacimi množstvom farieb.“
— J.T. Mousson, 1911
Od tohto momentu sa učiteľ kreslenia a maliar zamiloval do krajiny, koloritu a zemplínskeho ľudu. Pre autorovu počiatočnú tvorbu bola charakteristická krajinomaľba, v ktorej využíval prvky luminizmu. Neskôr sa jeho plenérová maľba vyznačovala impresívnou paletou, ktorú si osvojil počas svojho pobytu v umeleckej maliarskej kolónii v Nagybányi.
“Trh v Banskej Štiavnici” je jedným z nespočetného množstva žánrových diel, ktoré autor počas svojho života vytvoril. Figurálna kompozícia zachytáva trh s neopakovateľnou atmosférou v skorom jarnom období, s osirelými stromami, na pozadí jasnej modrej oblohy prebúdzajúceho sa dňa. Uzimené dedinské ženy v kožúškoch a vlniakoch, s plátennými batôžkami na chrbtoch, postávajúce pred porozkladanými hlinenými krčahmi po zemi ponúkajú svoj tovar zdobený s hnedým, zeleným a modrým dekorom, typickým pre ľubietovských hrnčiarskych majstrov. Títo ju vyrábali počas zimných mesiacov a v jarných mesiacoch ju predávali po okolitých jarmokoch.
Hoci sa na prvý pohľad zdá, že scéna je stagnujúca, opak je pravdou. Je nabitá dynamikou, ktorú zo seba vyžarujú nielen žienky odeté v krojoch veselých až hýrivých farieb, zhovárajúce sa, vytvárajúce skupinky i odchádzajúce, ale i celá kompozícia dýcha pohybom. Samotný výjav uchvacuje intenzitou farieb a svetelnou hrou valérov. Pastózne nanášané farby vytvárajú bohatú žiarivú škálu a poskytujú vizuálny zážitok. I v tomto diele vidieť, že Mousson vychádzal zo zmyslovo vnímateľnej skutočnosti, ktorú prenášal na plátno. Podarilo sa mu zachytiť chvíľkový moment, v ktorom možno vo virvare trhoviska “počuť” i rozhovor dvojice zhovárajúcich sa žien v popredí obrazu.
Jozef Teodor Mousson sa narodil sa v Högyészy v Maďarsku v r.1887. V r. 1905-1909 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. E. Ballo). V r. 1910 získal štipendium od Spolku výtvarných umelcov Müvésház. V r. 1911 absolvoval krátky pobyt v umeleckej kolónii v Nagybányi (Baia Mare, Rumunsko), kde si pod vedením K. Ferenczyho osvojil zásady plenérizmu. Od r. 1911 žil trvalo v Michalovciach. Do roku 1919 pôsobil ako učiteľ kreslenia, potom ako výtvarník v slobodnom povolaní. Študijnú cestu do Talianska – Benátok a okolia absolvoval v r. 1913. V r. 1931 sa presťahoval do vily v Hrádku neďaleko Michaloviec, ktorú mu poskytol obdivovateľ jeho tvorby gróf A. Sztáray.
Moussonova maľba vrcholí až v závere dvadsiatych a v polovici tridsiatych rokov 20. storočia v nezameniteľnom súzvuku temperamentného rukopisu a dekoratívnej impresívnej farebnosti, získanej z bohatstva zemplínskeho folklóru, ktorého sa stal etnograficky dôsledným maliarskym monografistom.
Bol členom umeleckého spolku Kunstvereinu a Jednoty výtvarných umelcov Slovenska. V r. 1942 ho zasiahla mozgová príhoda, po ktorej ľavostranne ochrnul. Počas II. svetovej vojny, v r. 1944 sa odsťahoval do Bratislavy a po r. 1945 žil v Trenčíne u svojho syna, kde Jozef Teodor Mousson v r. 1946 zomrel. Autor takmer 33 rokov svojho života prežil v Michalovciach. Dokonca získal i prívlastok „maliar zemplínskeho slnka a ľudu”.
— Marta Hučková, august 2013
Použitá literatúra
Váross, M.:Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. In: Tvorivé profily. SVKL, Bratislava, 1960, str. 132-133
Kubíková, K.: Teodor Jozef Mousson (1887-1946) – Mongrafista Zemplína. Bratislava, Slovenská sporiteľňa, 2005
Kiss-Szemán, Z. : Slovenské moderné umenie. Bratislava: Calder s.r.o., 2012, str. 223
Inv. č.: O 1704
Autor: Jozef Teodor Mousson
Názov: Trh v Banskej Štiavnici
Rok vzniku: 1924
Technika: olej
Materiál: kartón
Rozmery: 36 × 49 cm
Značenie: vľavo dole ručne, štetcom, MOUSSON 1924