Jarmila Mitríková a Dávid Demjanovič — Evakuácia slovenských elít

Ženičky a ujček odetí v krojoch stoja niekde na poli za dedinou učupenou pod majestátnymi slovenskými končiarmi a prizerajú sa štartu kozmického korábu (zlepenca z rôznych raketových modulov), vedľa ktorého je spokojne zaparkované žlté Lamborghini. Tento bizarný výjav zachytáva pyrografia Evakuácia slovenských elít, a ako názov napovedá, v spomínanom vesmírnom plavidle sa nachádza zaiste výkvet národa. Čo je však dôvodom evakuácie? A kto vlastne sú tieto elity? Podľa luxusného športového auta by sa dalo usudzovať, že „vyvolení“ sú tí bohatí, a obyčajnému pospolitému ľudu neostalo nič iné, len ostať doma a naďalej znášať jarmo osudu. Alebo je to všetko úplne inak? 

Absurdita a ambivalentnosť tohto diela sú príznačnými znakmi pre celú tvorbu Jarmily Mitríkovej a Dávida Demjanoviča. Nacionalizmus, slovenskosť, folklór, mýty a legendy, rituály, náboženstvo, pohanstvo, poverčivosť, Morena, procesie, fašiangy, spartakiády, dožinky, traktory, kombajny, vlajky, symboly, nacisti, komunisti, pionieri, partizáni, šamani, turoni, tradície, popkultúra, subkultúra, komiksová estetika, DIY, mystifikácia, slovenský vesmírny program, ikonické architektúry, kreatúry, diktatúry, karikatúry, recyklácia, humor a irónia – to sú ingrediencie výdatných, osviežujúcich a nefalšovane slovensky postmoderných „smoothies“, ktoré nám konzumentom táto umelecká dvojica namiešava. Podobne, ako sa v našej kolektívnej i individuálnej pamäti všetko miesi, až niekedy nie je jasné, čo je/bola skutočnosť a čo skôr výplod našej fantázie, resp. zabúdania.

Početné vrstvy vizuálnych a kultúrnych odkazov sa odlupujú postupne, čím sa divácky zážitok z diel ešte predlžuje. Obsah tu však veľmi úzko súvisí s formou. Autorská dvojica používa pyrografiu, tradičnú techniku vypaľovania pájkovačkou do dreva (alebo kože), ktorá bola obľúbená u domácich „kutilov“ v Československu a dodnes sa používa na výrobu suvenírov a iných ľudových výrobkov. Tieto „kresby“ ohňom sú kolorované lazúrami na drevo a tieňované teplovzdušnou pištoľou, čo im dodáva ešte folklórnejší nádych a odkazuje – podobne ako použitie preglejky (lacného a dostupného materiálu), na amatérsku tvorivosť, v ktorej sa snúbi remeselná zručnosť s dekoratívnosťou hraničiacou s gýčom. Mitríková a Demjanovič však nezotrvávajú len v polohe jedného média, ale svoje pyrografie rozširujú o performancie, videá a objekty.

„Radi používame metódy amatérskych etnografov a historikov, ľudových rozprávačov alebo autorov pohľadníc. Prehrabávame sa v knižniciach a antikvariátoch, zbierame materiál v teréne. Získané poznatky rôzne využívame vo svojej tvorbe: zveličujeme a zahaľujeme ich oparom mytológie.“¹