Janko Alexy — Vstúpili sme do JRD

Z formálneho hľadiska je obraz Vstúpili sme do JRD zo zbierky Nitrianskej galérie typickým Alexyho portrétnym dielom z obdobia druhej polovice 50. rokov 20. storočia, keď sa opäť vrátil k svojej obľúbenej technike suchého pastelu. Vďaka nej dokázal uvoľneným rukopisom mäkkých „kudrliniek“ v kontraste s ostrejšími linkami tváre či odevu a tlmenou farebnosťou docieliť poetický či baladický tón množstva portrétov zamyslených a nečinných sediacich postáv (prevažne žien), ktoré vo svojej statickosti pripomínajú zátišia. 

Janko Alexy, až na niekoľko výnimiek, svoje diela nedatoval, a preto dodnes vznikajú rôzne nejasnosti či chyby. Obraz z našej zbierky však môžeme pomerne spoľahlivo zaradiť do daného obdobia nielen z hľadiska autorovho návratu k portrétom realizovaným v pasteli po roku 1954 [1], ale aj vďaka pohľadu na zadnú stranu maľby. Na odvrátených stranách obrazov totiž často nájdeme zaujímavé informácie v podobe rôznych informačných štítkov nalepených na rámoch alebo nápisov priamo na plátne. V tomto prípade sme našli štítok z 15. novembra 1960, informujúci o prijatí obrazu komisiou do Slovenského fondu výtvarných umení [2], na ďalšom štítku sa v češtine uvádza, že sa dielo zúčastnilo súťaže k „15. výročí zrodu lidové demokratické ČSR“, čo bolo v roku 1963. Do zbierky Nitrianskej galérie sa obraz dostal v júli roku 1965 prevodom z Krajského vlastivedného múzea v Bojniciach. Bol to jeden z prvých prevodov diel medzi inštitúciami v zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho kraja, ktorý mal pomôcť pri vybudovaní základného zbierkového fundusu novovzniknutej galérie.

Obraz zachytáva sediacu ženu so šatkou na hlave, ktorá má pravú ruku voľne položenú na operadle stoličky a v druhej drží papier, z ktorého niečo číta. Nachádza sa s najväčšou pravdepodobnosťou v interiéri, vpravo tušíme okno, no pozadie je rozostreté, preto nevieme s istotou povedať, kde sa tento jednoduchý výjav odohráva. Kľúčom k interpretácii obrazu je jeho názov – „Vstúpili sme do JRD“. 

To, čo žena číta, si môžeme na základe názvu diela predstaviť ako list alebo iné oficiálne písomné rozhodnutie o vstúpení tejto ženy či jej rodiny do Jednotného roľníckeho družstva (JRD). JRD boli počas totalitného komunistického režimu v Československu v rokoch 1949 – 1990 poľnohospodárskymi družstvami, v ktorých sa sústredila prevažná väčšina agrárnej produkcie. Postupný vznik JRD sa začína po komunistickom prevrate v roku 1948 a je spojený s takzvanou kolektivizáciou, prebiehajúcou vo viacerých etapách. Išlo o často nedobrovoľnú, niekedy až násilnú konfiškáciu súkromného majetku, pre ktorú sa udomácnil propagandistický eufemizmus „znárodnenie“. Ak totiž niekto odmietol vstúpiť do JRD, mohol skončiť až vo väzení. Poľnohospodárska pôda nemala už patriť jednotlivcom, čiže v tom čase majetnejším gazdom, veľkostatkárom (tzv. kulakom) či cirkvi, ale všetkým ľuďom. Sedliaci a drobní roľníci túto zmenu spočiatku vítali, no neskôr sa ukázalo, že pod pojmom „ľud“ bol myslený hlavne štát, teda vládnuca komunistická strana a jej vrcholoví predstavitelia. 

Vo vrcholnom období socialistického realizmu v Československu (1948 – 1956) zvykli byť motívy kolektivizácie poľnohospodárstva v umení zobrazované optimisticky a schematicky – roľníci a roľníčky s odhodlanými úsmevmi a pohľadmi upretými k jasnejším zajtrajškom sa s radosťou zbavovali svojho majetku v prospech všetkých. V rámci tohto žánru je Alexyho obraz pomerne netradičný. Portrétovaná žena sa neusmieva, no nie je ani zamračená – jej výraz je svojsky ambivalentný. Má azda namiesto ideologicky podfarbenej radosti vyjadrovať realistickejšiu odovzdanosť? Alexyho obraz nemôžeme označiť ako jednoznačnú kritiku spoločenských pomerov, no je zaujímavé, akým spôsobom sa vyrovnal s „povinnou jazdou“ angažovanej časti tvorby oficiálneho autora. A nie je to len prípad tohto diela. Obraz s názvom Družstevníci zo zbierky Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici z rovnakého obdobia zachytáva ľudí sediacich pri stole so zamyslenými, až zachmúrenými výrazmi. Opäť teda žiadni vysmiati budovatelia, chýbajú aj typické atribúty „kolchozníkov“, ako kosáky, obilné klasy a pod. Obraz s témou JRD spája len jeho názov, no ten by mohol byť pokojne aj „Dožinky“, „Vo vieche“ alebo „Dedinčania“.