Ján Berger —
Večer na dedine

V početnom množstve rôznych agrárnych, poľných a iných vidieckych výjavov, ktoré sa nachádzajú v zbierke Nitrianskej galérie, je zastúpený aj jeden od maliara Jána Bergera. Jeho Večer na dedine je dedinským motívom chalúpky s oploteným dvorom, pred domom v tráve – v jednom rohu plátna – stojí zviera a pri ňom stojí žena, v ďalšej dolnej časti obrazu sú načrtnuté nádoby (jedna asi na vodu, druhá na trávu?), ktoré sú dôležité v živote a pri práci na gazdovstve. I keď dielo vzniklo v normalizačných časoch, snový charakter obrazu to vizuálne neovplyvnilo. Cez ružové, koralové, lososové až karmínové farby objavujeme domček so zelenými okenicami, v štíte prednej fasády domu vidíme modrý trojuholníkový náznak sedlovej strechy. Snová až surreálne posunutá farebnosť narušuje taký častý a tradičný výjav z dedinského dvora. Ľudovosť v tradičnom zmysle slova tu zrazu stráca význam. Dôležitou sa stáva atmosféra farieb – ich pritiahnutie ľudského oka. Dobytok nie je iba hnedý, ale aj výrazne oranžový a dekor kroja vidiečanky sa len tak rozplýva a stráca vo výrazných farbách. Realistický motív získava konotácie abstraktného výjavu. Drina, lopota z dedinského dvora má novú realitu, plnú farieb a snenia.

Farba a jej rôzne variácie a manipulácie sú príznačné pre celú tvorbu Jána Bergera. Svoju prvú samostatnú výstavu mal na pôde Nitrianskej galérie (v minulosti Nitrianska štátna galéria).„Rád prekračuje hranice. Neraz rozvíja až absurdné koloristické hry, ale aj veľké epické deje,“ N. Gažovičová. Bergerove maľby majú často meditatívny až kontemplatívny rozmer. Na jednej strane sú to statické maľby, na strane druhej sú tie maľby plné dynamiky, emócií, lyrickosti. Autor v kontexte domácej maľby predstavuje „klasickú polohu maliarstva“, v istom zmysle vychádzajúcu z tradičného chápania – vizuálna interpretácia jeho chápania a vnímania reality je priestorom farebných plôch, škvŕn, fragmentov, čiar, nesúvisiacich a na prvý pohľad banálnych detailov a tiež priestorom zdĺhavého maliarskeho procesu. Ako maliarska osobnosť celý život prekračuje realitu pomocou až absurdných, farebne kolorovaných dejov. Lavíruje na pomedzí abstrakcie a čitateľnosti. Možno chce niekedy zámerne, niekedy intuitívne, aby sme sa stratili vo farbách a výjavoch jeho malieb, a následne našli ďalšie možnosti vnímania/čítania/poznávania.