Ilona Németh — Kreslá

Video inštalácia Kreslá pozostáva zo štyroch kresiel evokujúcich dizajn 60. rokov 20. storočia, ktoré sa viažu na intímne domáce prostredie autorky a sú spomienkou na interiér bytu, v ktorom prežila detstvo. Súčasťou inštalácie je videoprojekcia,  prostredníctvom ktorej je na jedno z vystavených kresiel premietaný obraz ľudí opakovane si sadajúcich a následne  vstávajúcich z kresla. Video obraz je projektovaný tak, že okoloidúci pozorovateľ má v istom momente pocit reálne prítomných postáv. Keďže inštalácia je interaktívna a divák si môže do kresla reálne sadnúť, stáva sa jeho súčasťou. Autorka prostredníctvom skutočných a iluzórnych ľudských postáv konfrontuje nielen protichodné kategórie reálneho a fiktívneho, ktoré hrajú vo výtvarnom umení významnú úlohu. Dôležitým prvkom sa stáva intimita situácie, pretože autorka pracuje s pamäťou rodiny a vlastnými spomienkami, do ktorých necháva vstúpiť samotných divákov. V tomto diele, podobne ako v ďalších projektoch (Časť, 2000, Pozvanie na výstavu, 2001), tematizuje prepojenie verejného a súkromného.

Ilona Németh sa vo svojej tvorbe venuje predovšetkým objektu, inštalácii, videu a umeniu vo verejnom priestore. Charakteristickými prvkami jej tvorby 90. rokov bolo použitie špecifického prírodného a organického materiálu (prúty, hlina, voda, slama, vlasy) a inštalácie typu site-specific vytvorené napríklad pre priestory bývalých synagóg (Labyrint, 1996, GJK Trnava, Cesta, 1996, Synagóga v Šamoríne). Už v tomto období sa do popredia jej tvorby dostávajú aktuálne spoločenské otázky, ktoré začínajú dominovať v prvých rokoch nového storočia v projektoch, ktoré majú charakter sociologického výskumu. Koncom 90. rokov sa v autorkinej tvorbe objavujú aj prvé interaktívne inštalácie, ktoré umožňujú divákovi priamy kontakt s dielom.