Igor Minárik — Natrhnutý

Igor Minárik patrí k významným slovenským predstaviteľom analytickej maľby, teda smeru, ktorý sa zaoberá skúmaním a uvažovaním o možnostiach či vlastnostiach maliarskeho média. Vo svojej dlhoročnej tvorbe sa venuje výhradne kresbe a maľbe, pričom narába s analýzou ich základných výrazových znakov – líniou, farbou, alebo plochou. Avšak tieto dve médiá nechápe ako samostatné polohy, ale naopak, stiera medzi nimi hranice, navzájom ich prelína a vytvára tzv. „kresbomaľby“. Pre Minárikove diela je taktiež typické využívanie princípu koláže, ktorej častokrát dodáva tretí rozmer, a to pomocou asamblážového spojenia s nájdenými predmetmi. Je pre neho príznačný pomalý, hĺbavý proces tvorby. Orientuje sa na diela menších rozmerov, ktoré mu ponúkajú väčšiu koncentráciu. Čo sa týka jeho vizuálneho aparátu, zameriava sa najmä na zachytenie rôznych organických a geometrických tvarov, pre ktoré berie inšpiráciu z prírody. Ťažisko Minárikovho záujmu sa nachádza v práci s farbou, do ktorej zväčša sústreďuje celkový výrazový charakter obrazu.

Dielo Natrhnutý možno zaradiť do Minárikovej ranej tvorby, kedy viac ako s farbou experimentoval s analýzou tvarov či rozborom ich štruktúry. Na komornejšom formáte papiera autor prepája kresbové a maliarske techniky spolu s kolážou. Prostredníctvom tejto kombinácie znázorňuje abstrahovaný prírodný motív. Tmavé vertikálne pásy v pozadí naznačujú stonky rastlín, zároveň nalepené novinové útržky v spodnej časti obrazu pripomínajú ich listy. Utlmením farebnosti na kontrastné tóny bielej, žltej i čiernej sa na obrazovej ploche rozvíja dynamická hra svetla a tieňa. Pomocou využitia farebných kontrastov sa pozornosť kladie na kompozíciu zdanlivo protikladného spojenia organických a geometrických prvkov – princíp, ktorý je možné nájsť vo viacerých Minárikových dielach. Prudkými ťahmi štetca, redukovanou paletou, ako aj zobrazením textúry útvarov či celkovou drsnou vizualitou sa dielo javí ako skorý príklad neoexpresívnej abstrakcie.