λήθη–Léthé

Podľa gréckej mytológie vstup do podsvetia stráži Kerberos – ohnivý pes s troma hlavami. Má zabrániť dušiam mŕtvych, aby sa vrátili do normálneho sveta, a živým, aby vstúpili do ríše mŕtvych. Od sveta živých oddeľuje podsvetie 5 riek: všetko zmrazujúca rieka Styx, rieka nárekov Acherón, rieka zármutkov Kókýtos, ohnivá rieka Pyriflegethón a temná Léthé, ktorej vody dávajú zabudnúť na všetko pozemské. Cez rieku Styx preváža duše prievozník Cháron, ale len za poplatok. Tento staroveký odkaz sa maliar snaží konfrontovať so súčasnosťou, keď sú pocity prázdna a pominuteľnosti rovnako nástojčivé ako v celých dejinách ľudstva. Autor oživuje niektoré historické „prízraky“ a v konfrontácii s dneškom ich využíva ako komunikačný prostriedok s verejnosťou. Či už ide o pohrebné dary, rozpadnuté sochy modiel, resp. zničené umelecké diela ako stopy konfliktov, ktoré zmenili svet.

Kolekciou vystavených malieb sa autor predstavuje ako maliar intenzívne sa zaujímajúci najmä o portrét. Návštevník bude konfrontovaný napríklad so zobrazením detskej lebky či s apropriáciou „Ostrova smrti“ Arnolda Böcklina, resp. portrétom „Kráľovnej noci“ – neexistujúcej podoby Margaréty Brabantskej.

Téma temnej pominuteľnosti a zabudnutia je chápaná metaforicky. Päť riek podsvetia – päť rôznych emócií. Výstavou sa vinie zabudnutie (Léthé) a pripomínanie, keďže pri vstupe do podsvetia sa museli mŕtvi napiť z Léthé, aby zabudli na svoje spomienky a minulú existenciu…