Venuša, ulica, dlaň, kosť…

Prvá samostatná výstava autorky Martiny Rötlingovej (1987) v Galérii mladých je na tému ženy-hrdinky. Už samotný názov je parafrázou ženských gramatických vzorov podstatných mien v slovenskom jazyku. 

Autorka často cez vlastnú skúsenosť maľuje postavenie ženy (žien) a ich vnímanie v dnešnom narcistickom svete. Niekedy sú predlohou jej obrazov skutočné hrdinky z dejín a ich zobrazenia v histórii umenia. V maľbách a objektoch reaguje na dobový estetický ideál krásy dnešnej spoločnosti. Pomocou realistických malieb, ale aj rôznych objektov dennej potreby hodnotí jeho vnímanie, formovanie cez reklamu, médiá, sociálne (aj zoznamovacie) siete. Reinterpretuje historické zobrazenia žien s použitím súčasného ideálu krásy. Reflektuje aj na silnejúci fenomén textingu/sextingu. 

Jej tvorba rozvíja otázky žien na nároky vlastnej (seba)hodnoty, (seba)lásky, (seba)kontroly, (seba)deštrukcie. Venuše, ženy, hrdinky, postavy a ich príbehy z histórie sú podľa Rötlingovej v mnohom prepojené a podobné so životnými zápasmi (zúfalstvami) súčasných hrdiniek, ktoré sú pretvárané nárokmi a očakávaniami spoločnosti.

Výstavou sa tak pomyselne nesie niekoľko veľmi živých čŕt, ktoré sú citeľné a interpretovateľné vo vzhliadnutom (motívy ontologickej neistoty, kognitívnej disonancie, ega, narcistického správania, madonna-mistress syndrómu, textingu, sextingu, selfies, sociálnych médií, zrkadlenia, tela, telesnosti, Venuší, hrdiniek i obetí, priepastí medzi realitou a ilúziou). Všetko spomenuté so sebou súvisí. Súčasná main-streamová mediálna spoločnosť čoraz viac sexualizuje ženy tak, aby boli vnímané v prvom rade ako sexuálne objekty s potláčaním ich vlastnej osobnosti. Cez rôzne obrazy rýchleho neosobného (na)sýtenia, ktoré ponúka na konzum orientovaná spoločnosť. Zároveň sa stávame spolutvorcami sveta generujúceho rôzne reality, z ktorých mnohé môžu byť založené na klame a prehnaných očakávaniach, spôsobujúcich úzkosti a neistoty o svete i o sebe samom. Čoraz viac sa ako jedinci odpájame od seba, od svojej podstaty, aby sme sa jednoducho pripojili na sieť a mali neskutočné možnosti byť niekým iným, s novou identitou, novou realitou, (snívame) a „tam“ konšpirujeme často o sebe samom. 

V apropriáciach historických tém, ale i samotných konkrétnych diel vieme odčítať mienený zámer – hľadania príbuzností i rozdielov a značného uvedomenia si (ne)schopnosti porozumieť svetu a to všetko v 50 odtieňoch very peri a ružovej. V médiu tradičnej maľby analyzuje dokonalý „pokrčený“ svet s technikami hyperrealizmu a trompe l´oeil, kde sa miešajú hranice verejného so súkromným.