Spoločná niť

Samotný názov môže naznačovať, že ide o vyjadrenie toho, čo nás ako ľudí spája. Zaoberáme sa rôznymi aktuálnymi aj večnými ľudskými témami, ako sú medziľudské vzťahy, vnútorné prežívanie pocitov jednotlivca a pod., ich rôznymi interpretáciami. Zároveň hľadáme, nachádzame a poukazujeme na každodenné, hoci mimovoľné výtvarné vyjadrenie človeka vo forme vedľajšieho, nevedomého výtvarného produktu z rôznych oblastí ľudskej činnosti. Ako hlavný materiál sme si zvolili textil a jeho prvky. Prečo?

Ako paralela života človeka – niť – môže byť krátka, dlhá, farebná, bezfarebná, zauzlená, nadpojená, zabudnutá. Sama osebe krehká, spojená s ďalšími, vytvára pevný materiál. Jej bezcieľnym rozmotaním vzniká chuchvalec, z ktorého sa ťažko vymaňuje. Na naplnenie svojho cieľa potrebuje byť ukotvená a nechať sa po gobelíne života viesť umelcom, ktorý túži niečo vytvoriť.

Tkanina, ktorá vždy bola bežnou súčasťou života, prináša rôzne paradoxy. Niekedy je príliš uctievaná, inokedy opovrhovaná. Niečo, čo nás ľudí spája vo forme módnych trendov a zároveň odpája od tých, ktorí ich nenasledujú. Niečo, čo nás chráni, zakrýva a niekedy, naopak, o nás veľa prezrádza. Za jej výrobou je často drina a smútok, ktorý inde prináša márnivosť a radosť…

V dielach je použitý väčšinou recyklovaný aj odpadový textilný materiál, a tým je poukázané na možnosti jeho takmer nekonečného výtvarného využitia, recyklácie a upcyklácie. Niektoré z diel sú interaktívne, aby divák pocítil, že aj jeho sa to týka, na vlastnej „koži“.