Ema Lančaričová — Nemiesto/Nečas

Výstava fotografky Emy Lančaričovej s názvom Nemiesto/Nečas sa zameriava na médium fotografie z pohľadu naplnenia jej technických a významových predpokladov – stálosti a konkrétnosti. Pokladá si otázku, nakoľko je schopná zachytiť presný okamih a miesto, a či môže vôbec dosiahnuť objektívnu reprezentáciu zobrazeného. Séria s názvom Utópia je vlastne autorkiným skúmaním premenlivosti vo fotografii, pričom jej ústrednou témou sa stáva prefabrikát betónového stĺpu. Ten je síce ruinou, no zároveň je znakom odkazujúcim k rozličným historickým funkciám. Objekt autorka zachytáva v niekoľkých podobách a technikách, od priestorovej inštalácie samotného stĺpu až po digitálne fotografie, či polaroidy. Umelkyňa prostredníctvom výstavy vyslovuje názor, že fotografia je sama osebe utopickou. Rovnako ako utópia, ktorá je idealizovaným, neexistujúcim miestom, aj fotografia zobrazuje nejestvujúci stav, v ktorom akoby sa miesto a čas zdanlivo zastavili. Už v momente kedy fotografia vzniká sa však priestor mení a moment nenávratne zaniká. Takýto proces predstavujú menšie série fotografií, síce zhotovené na rovnakom mieste a približne v rovnakom čase no predsa badateľne odlišné. Na základe toho o nich možno hovoriť ako o nenaplniteľných, subjektívnych pohľadoch do nemiest a nečasov. Tieto snímky sú prezentované v technicky a vizuálne atraktívnom prevedení čo ešte väčšmi vťahuje diváka do fiktívneho priestoru a okamihu.

Do tvorby Emy Lančaričovej vstupuje aj náhoda a chyba, ešte väčšmi podtrhujúce momentovosť média. Okrem diel zo série Utópia na výstave autorka predstaví aj sériu Bez názvu. Táto je akýmsi predstupňom Utópie a tvorí počiatočný moment autorkinho uvažovania v daných témach.