(Ne)buď precitlivený! Emócie v umení

Nebuď precitlivený! Možno ste to už niekedy počuli alebo aj sami povedali niekomu, z koho ste mali pocit, že svoje emócie „príliš“ prežíva. Táto formulácia sa v rôznych obmenách preniesla aj do výchovného programu rodičov, ktorí ju používajú v snahe pomôcť svojmu dieťaťu zvládnuť alebo zastaviť „neprimerané“ emócie, ich prežívanie, a následne správanie, s cieľom zoceliť ho a dopomôcť mu k väčšej odolnosti. 

Ja som si toto stereotypné vyjadrenie – Nebuď precitlivený! – prepožičala do názvu výstavy, ktorá skúma prítomnosť emócií v umení v čase, kedy sa na ne začíname pozerať trochu inak ako predošlé generácie. Odkiaľ prichádza zvýšená potreba vyjadrovania emócií v umeleckej tvorbe v poslednom období viac ako inokedy predtým? S čím súvisí tento obrat k emóciám nielen v umení, ale i v spoločnosti v širšom slova zmysle? Aktuálne sledujeme, ako sa vzťah ľudí k emóciám, k ich prežívaniu a vyjadrovaniu začína pomaly meniť. Žijeme dobu, kedy sa čoraz viac otvorene hovorí o duševnom zdraví, psychickej pohode (well-being), emočnej inteligencii. Vzdelávame sa, pracujeme na sebarozvoji. Učíme sa byť v kontakte so svojimi emóciami – pomenovať ich, prijať, dovoliť si ich prežívať a hľadať nástroje, ako ich spracovať. Stávame sa autentickejšími aj zraniteľnejšími. To sa prejavuje aj v tvorbe autorov a autoriek, ktorí sa neboja hovoriť o svojom prežívaní, pocitoch, emóciách, zraneniach či traumách. Snažia sa prelomiť prebrané vzorce správania, v ktorých sme sa naučili mať strach z emócií, vyhýbať sa im, potlačovať a neprejavovať ich, bojovať proti nim, prípadne ich necítiť.

Výstava sa zameriava na to, aké rôzne stratégie a nástroje umelci používajú pri sprostredkovaní emočného prežívania, čo všetko ovplyvňuje ich prejav a jazyk. Môžeme hovoriť o ich temperamente a osobnosti, ale veľký vplyv má aj prostredie, výchova, skúsenosti, generačný a širší kultúrno-spoločenský kontext. Na túto tému sa pozrieme z niekoľkých uhlov. Na jednej strane pôjde o mapovanie diel, v ktorých sú emócie vyjadrené explicitne a jasne, kde sa stávajú témou samou osebe, a kde autori a autorky pracujú s emóciami väčšinou vedome, s cieľom pretlmočiť vlastné prežívanie. Tvorba sa im tak stáva nástrojom na sebavyjadrenie, sebauvedomenie, záznamom psychických procesov. Na druhej strane sa výstava pozrie aj na diela, ktoré s emóciami na prvý pohľad nespájame a nevieme ich dešifrovať ihneď v prvom pláne, napriek tomu, že tam prítomné sú. Napokon sa pozrieme na to, ako boli emócie vnímané v širšom kontexte dejín umenia, prostredníctvom jednotlivých umeleckých smerov. Ako sa s emóciami vyrovnala geometrická abstrakcia (často komentovaná ako racionálna, neosobná, chladná) alebo konceptuálne umenie (v ktorom je na prvom mieste idea a čistý intelektuálny zážitok). Bude nás zaujímať, do akej miery sa dával priestor emóciám pri interpretácii jednotlivých diel. Z akého dôvodu sa odsunuli v niektorých obdobiach emócie do úzadia a aké interpretačné stratégie sa preferovali.