focusfocusfocus

Výstava Slavomíry Ondrušovej vychádza z jej záujmu o kresbu, z premýšľania o nej, o jej vizualizovaní a zhmotňovaní. Kresba sa tak stala nielen autorkiným prostriedkom vlastného uvažovania, ale aj prežívania a vyjadrovania. Jej kresby sú dojímavé, niekedy vtipné, no hlavne pravdivé. Kresba je pre ňu „rozhovorom samej so sebou“.

Výstava focusfocusfocus predstaví autorkinu tvorbu, ktorá v médiách kresby a drobného objektu skúma a tematizuje kresbu vo vzťahu k priestoru, pohybu a osobnému prežívaniu. Narúša konvenčné predstavy o tom, čo kresba je, a ponúka riešenia, čím by mohla byť. Zvýznamňuje kreatívny proces tvorby, ktorý je rovnako dôležitý ako výsledné dielo.

Krehké kresby vo forme denníkových záznamov sú autorkinou intímnou výpoveďou o jej vnútornom svete. Rozpráva o osobnom prežívaní, tlmočí vlastné emócie. Zaujímajú ju medziľudské vzťahy, to ako fungujú. Ako sa vzťahuje k sebe a iným. Na malom formáte zobrazuje postavy, predmety, tvary a linky, ktoré často dopovedá textom – opisom nejakej situácie, emócie či pocitu – Stucked in my body; no way; lightness; sadness; many problems; radical empathy; I don’t sleep very well; I miss you; regret; decision; pozornosť; self love; are you hear?; mirroring me; let go; nikam sa nepohneš; únava; Na čom záleží. Neviem atď. Ide o témy, ktoré s autorkou rezonujú, dotýkajú sa jej, ktoré žije. Odkrýva silné emócie, je autentická a zraniteľná. Ide o intuitívne kreslenie, ktoré nemá vopred stanovenú koncepciu s jasným výsledkom. Dôležité je rozmýšľanie, pozornosť a sústredenie sa. Proces kreslenia je procesom myslenia a stáva sa doslova jeho predĺženou rukou. Fyzickým pohybom ruky vizualizuje prežívanie. Prepája telo s emóciami. Je neverbálnou komunikáciou psychických procesov. 

Jednotlivé ťahy, gestá a linky svojich kresieb zhmotňuje aj do subtílnych kovových objektov a materializuje tak vlastné premýšľanie o tomto médiu. Vytvorené sú z oceľových drôtov používaných ako pomocný materiál pri výrobe šperku, ktoré sa v procese jeho vytvárania znehodnotia a vzniká z nich odpadový materiál. Objekty, ktoré reagujú pohybom a „roztrasením“ sa aj na jemný vánok či nepatrný pohyb, pôsobia veľmi krehko a sú analógiou s ľudským prežívaním, sú jeho stopou.