Eugen Krón — Ranený

Eugen Krón, zakladateľ košickej výtvarnej moderny 20. storočia, sa narodil 1.5.1882 v Sobranciach, ako jedno zo šiestich detí poddôstojníka rakúsko-uhorskej armády. V štrnástich rokoch sa s rodičmi presťahoval do Budapešti, kde nastúpil ako učeň do Rieglerovho litografického ústavu. V snahe zvýšiť svoje vzdelanie navštevoval kurzy kreslenia a prihlásil sa na Umeleckopriemyslovú školu v Budapešti /1907/, neskôr študoval na Akadémii výtvarných umení u prof. Teodora Zemplényiho, Viktora Olgyaia a prof. Eduarda Ballu. V r. 1909 získal v umeleckopriemyselnej súťaži druhú cenu a o rok neskôr mu bola ako uznanie umeleckých kvalít, pridelená štátna cena vo výške 1000 zlatých, ktoré mu umožnili uskutočniť študijný pobyt v Mníchove, Paríži a Londýne. Študijný pobyt tiež absolvoval v maliarskej kolónii v Nagybáni.

Po vypuknutí I. svetovej vojny bol zaradený na frontovú líniu Mukačevo – Stryj, kde padol do zajatia cárskej armády a ako vojnový zajatec sa dostal do zajateckého tábora v Taškente. Po návrate do Budapešti, sa oženil a založil si rodinu. Tu sa zapojil do revolučného hnutia, čoskoro však zistil, že jeho revolučná aktivita nezostane bez následkov a rozhodol sa i s rodinou odísť do emigrácie.

Koncom r. 1920 cestuje k bratovi do Rumunska, cestu však prerušil v Košiciach, kde sa stretol s maliarom Elemírom Halászom-Hradilom, ktorý ho zoznámil s riaditeľom múzea dr. Josefom Polákom. Krón s pomocou Josefa Poláka získal povolenie na pobyt a usadil sa v Košiciach, kde založil súkromnú grafickú školu – 1921, ktorá bola pre košický okruh mimoriadne významná a fungovala až do r. 1927. K jeho najvýznamnejším žiakom patril Koloman Sokol, Konštantín Bauer, Jozef Fabini, Ľudovít Feld, Július Jakoby a ďalší. Krónovo košické pôsobenie bolo jeho najplodnejším obdobím kedy vznikli grafické cykly – litografie Muž Slnka a Tvorivý duch.

V r. 1928 odchádza s rodinou k bratovi do Milána. Tu ho postihuje rodinná tragédia – zomrela mu dcéra a jeho manželka spáchala samovraždu. Dôsledkom nej nastal na určitý čas útlm v jeho tvorivom zanietení. Letargiu prekonáva opäť prácou a výstavnou činnosťou. V druhej polovici 30. rokov nadväzuje svojou tvorbou na košické obdobie a vytvára nový grafický album Eros, ktorý mu odkúpilo Múzeum Civico v Miláne. V tom istom duchu vznikol i cyklus litografií Nový človek.

V r. 1938 sa oženil druhýkrát s Máriou Feldmanovou, bývalou členkou Užhorodského divadla, ktorá tiež bola emigrantkou. Počas druhej svetovej vojny sa Krón zapojil do protifašistického odboja, bol zajatý a transportovaný do koncentračného tábora v Kalábrii. Manželia boli neskôr internovaní v severnom Taliansku. Po vojne sa usadili na periférii Milána, kde Krón žil a tvorivo pôsobil do r. 1956. V tom istom roku sa manželia rozhodli vrátiť do Budapešti, kde strávili zvyšok svojho života.

Pri príležitosti jeho 90. narodenín usporiadala Maďarská národná galéria výstavu, ako poctu pre významného umelca. Krónovo dielo je tematicky veľmi pestré. Vyznačuje sa širokým spektrom použitých grafických techník a rôznymi spôsobmi umeleckého prístupu. Počas svojho života vystavoval pravidelne v Maďarsku, Československu, Taliansku. Jeho diela sa nachádzajú nielen vo Východoslovenskej galérii v Košiciach, v SNG v Bratislave, v Nitrianskej galérii a vo viacerých galériách v Maďarsku, Prahe, Miláne, Janove, Ríme i v majetku súkromných osôb.

Eugen Krón zomrel vo veku 92 rokov, 7. januára 1974, v Budapešti.