Ervín Semian — kresby zo žatvy

Do agronautického výberu sme zaradili aj tri kresby z náčrtníka Ervína Semiana.

Ide o tri kresby, ktoré vznikli na konci júla v lete 1956. Do zbierok Nitrianskej galérie sa diela dostali hospodárskym prevodom 30. januára v roku 1969. V tom čase fungovala galéria štvrtý rok a témy akvizícií boli orientované na poľnohospodárske motívy, keďže nitriansky región sa identifikuje hlavne ako agrárny kraj.  Semianove kresby sú  z dediny Lehota, ktorá sa nachádza v blízkosti Nitry, a boli súčasťou jedného zo skicárov Ervína Semiana.

Kresby: Žatva kombajnom v Lehote; Zo žatvy v Lehote a Žatva v Lehote nesú atribúty skice v plenéri. 

Na zažltnutom náčrtovom papieri sú jednoduché kresby ľudí a kombajnov pracujúcich na poliach. V týchto letných záznamoch/denníkoch ide o zachytenie momentu sezónnej práce na poli pri žatve pomocou kombajnov a nákladných vlečiek. Jeho kresba je pevne dynamická, presná s výraznými líniami. Azda aj tieto kresby patrili k cizelovaniu výtvarnej zručnosti. Známejšie verejnosti sú Semianove lyricko-erotické  kresby „ženy s chlebovými vlasmi“ či kresby, v ktorých sa veľmi intenzívne zaujíma o svet detí alebo kreslí „snovú krajinu bez luny“. Kresba v kontexte tvorby tohto autora má pomerne bohaté zastúpenie.

Ervín Semian sa natrvalo zapísal do dejín slovenského maliarstva ako maliar túžob po láske a lyrickej úprimnosti, ktorého korene inšpirácie môžeme hľadať v detskom maliarskom prejave. Výrazne rezonoval aj ako ilustrátor – najúspešnejšie sú ilustrácie k Sládkovičovej Maríne alebo k dielu J. A. Rimbauda. Inšpirovaný čistotou detstva vstúpil na výtvarnú scénu na začiatku 2. sv. vojny. Po vojne  Semianov svet postupne opúšťa naivizujúco pôsobiaca imaginácia. Začína sa viac opierať o základy reality a politickej angažovanosti. V rokoch 1948 – 1953 prerušila jeho pracovné plány psychasténia. Po zotavení jeho rukopis postupne mení výraz, avšak už nikdy nedosiahol originalitu a zurvalosť  jedinečnej poetiky jeho skorej mladosti.