Edita Spannerová — Odraz svetla & Rozlet & Snenie

V depozitároch maľby Nitrianskej galérie sa nachádza spolu 16 diel slovenskej maliarky Edity Spannerovej.

Vo virtuálnej galérii predstavujeme tri z nich (Odraz svetla, 1946; Rozlet, 1972; Snenie, 1981).

Prvé dielo z prezentovanej trojice Odraz svetlaje figurálnou kompozíciou siedmich postáv. Centrom obrazu je svetlom ožiarená figúra ženy, ktorá svoj pohľad upína k lúču svetla, prekúkajúcemu z temných búrkových mrakov. V pozadí obrazu po ľavej i pravej strane ožiarenej ženy v rôznych skľúčene pôsobiacich polohách postávajú, resp. posedávajú deti a ženy, ako i muž. Nad hlavami všetkých visia ťažké mračná a za ich chrbtami sa rozpínajú (ne)zdolateľné hory. Od zemitej farebnosti autorka prechádza do tmavých antracitových tónov, ktorých ťažkosť odľahčuje prítomnosť bielej farby. Obraz lyrickou formou poukazuje na dôležitosť nádeje (svetla) v ľudskom živote.

Druhým vybraným dielom je Rozlet. Je zachytením detskej kolísky. V pastelových farbách je ľúbivo zachytená kolíska s belavým závesom a mašľou, z ktorej trčí kúsok modrej prikrývky (plienky?). Postieľka je zasadená do neutrálneho prostredia okrovo-ružovkastých tónov, okolo nej poletuje modrý motýlik, v diaľke sa črtá náznak dokonalých bielych obláčikov – barančekov. Zo „sladkosti“ zobrazenia však sála pocit prázdnoty, pretože v kolíske nevidíme žiadne bábätko. Môžeme sa už iba domnievať: je postieľka prázdna, je táto maľba o prázdnote z kolísky bez dieťatka? Je to dielo o ženskej, materinskej nádeji? 

Výber diel uzatvára dielo Snenie. V tomto lyrizujúcom portréte je zobrazená subtílna žena. V sivých odtieňoch sa upíname na temné oči zobrazenej, sústreďujeme sa na to, že portrét je bez očí. Oči sú ľudským orgánom, ktorým si ľahšie vizualizujeme svoje sny, predstavy. Aké sú to sny, keď ich pre temnotu očí alebo absenciu očí nevieme snívať?