Emőke Vargová — Autoportrét

Emőke Vargová sa venuje maľbe, tvorbe objektov a inštalácií. Využíva netradičné materiály ako vosk a parafín, hračkárske plastové figúrky, rôzne nájdené predmety, používa textil, drevo, papier, alebo plastové transparentné materiály. Jej tvorba sa vyznačuje jemnou a nevtieravou ženskosťou, témy čerpá z bežného a osobného života. Po ranom maliarskom období sa v 90. rokoch venuje priestorovým inštaláciám, pracuje s konceptuálnym myslením a objektom, pričom sa zaoberá uvažovaním o ženách skôr celospoločensky. Po roku 2000 sa vracia k závesnému obrazu, jej myslenie ostáva silne svojské, ženské, no inšpiruje sa skôr vlastným životom a skúsenosťami.

Autoportrét je dielo, ktoré by sme mohli formálne zaradiť niekde medzi šitý obraz a mäkkú plastiku. Kusy látok rôznych farieb a rozmerov zašitých v priehľadnom igelite doplnených o kresbovú linku vytvorenú šijacím strojom vytvárajú portrét autorky, zvrásnený povrch obrazu vytvára reliéfnu ilúziu priestoru.

Toto dielo patrí do oblasti tvorby, v ktorej sa Vargová zaoberá esenciálnou femininitou, tematizovanou prostredníctvom využitia ručných prác, odkazujúc na tradičnú ľudovú výšivku ako archetypálne vyjadrenie kreativity slovenských žien. Použitím netradičného materiálu (umelej hmoty) a zobrazením samej seba autorka ironizuje typicky ženskú ručnú prácu, jej ikonografiu a materiálovú a významovú podstatu a posúva ju do nových kontextov.

Nenútene, so sebairóniou a bez výrazných feministických narážok nám autorka predostiera svoje vlastné ja, zahalené v kapucni a za „závojom“ z igelitu, ktorého zobrazenie je v rozpore s idealizovaným a takmer kanonickým zobrazovaním, či skôr odhaľovaním, „ženskej krásy“ v médiách.

Omar Mirza