Albín Brunovský — Opitá nevesta

Albín Brunovský (25.december 1935 Zohor – 20.1. 1997 Bratislava) vstúpil na výtvarnú scénu v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Jeho diela a tvorba sa stali pomerne rýchlo súčasťou domácich a zahraničných prehliadok umenia. Brunovský ako talent, fantazijný vizionár sa začal pohybovať v domácich i medzinárodných umeleckých projektoch.

Jeho grafické listy a obrazy vyjadrujú vnútorný svet človeka – v archetypálnych, či metafyzických témach – človek verzus príroda, človek verzus život a smrť, človek verzus nevedomosť a poznanie. Nadreálna predstava sa mieša so skutočnosťou, vedomé s neznámym (podobný imaginatívny prístup reflektujeme napr. u M. Jakabčica, V. Žilinčanovej, D. Kállaya). Kvalita jeho tvorby mala vysokú úroveň. Počas svojho pedagogického pôsobenia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácie) vychoval celý rad absolventov, ktorí vošli do dejín ako Brunovského škola. Umelcov zámer sa pohyboval v oblasti grafiky, maľby, knižnej ilustrácie, návrhov na známky a bankovky, či scénografických kompozícií. Patril k najvýraznejším osobnostiam slovenského povojnového umenia. Jeho žiakmi boli napríklad: Róbert Brun, Oľga Bajúsová, Karol Ondreička a iní. Vo svojej tvorbe čerpal z podnetov zo surrealizmu, romantickému historizmu, krajiny zo Záhoria. Vďaka precíznosti, brilantnej kresbe, cite pre fantazijné kompozície, bol brunovského manierizmus veľmi populárny a mal veľa pokračovateľov i napodobovateľov (bohužiaľ mnohí fungujú v rovine ľúbivého stredného prúdu). O jeho nadaní a schopnosti svojou prácou osloviť širokého diváka hovoria mnohé ocenenia, ktoré autor získal doma i v zahraničí.

Vzdelanie Albína Brunovského: V rokoch 1951 – 1955 študoval grafiku na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave, v rokoch 1956 – 1961 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Dezidera Millyho a Vincenta Hložníka.) V roku 1967 bol poverený vedením tamojšieho oddelenia knižnej tvorby. V roku 1973 bol vymenovaný za docenta a roku 1981 za vysokoškolského profesora. Jeho vizuálny poetizmus bol previazaný s poetizmom literárnym. Mal silné puto so skupinou básnikov z „Trnavskej skupiny“. Umelec pracoval technikou leptu, ktorú kombinoval. Leptal na zinkové platne, medné platne, ale nebola mu cudzia ani litografia, či maľba, kde pomocou lazúr spracovával mytologické a historické námety. Brunovského dielo je o človeku jeho strachoch, túžbach, radostiach, snoch, nádejach – živote, svete.

Medzi jeho najznámejšie diela patria napr. Ilustrácie ku knihe H. CH. Andersena Malá Morská víla (1967), Dámy v klobúku (1981), cyklus Chvála zamotaných snov (l985), Labyrint sveta a raj srdca (1989 – l990) a mnohé iné. 

Ocenenia (výber): 1964: Cena Ex Aequo na Bienále grafiky, Lugano (Švajčiarsko), 1966: Cena na Bienále grafiky, Krakov (Poľsko),1967: Zlatá plaketa na Bienále ilustrácií Bratislava za knihu Andersen, H. Ch. Malá morská panna, Bratislava, 1969: Cena Otranto d’Argento, Fillotrano (Taliansko), 1969: Herderova cena, Viedeň (Rakúsko), 1972: Grand prix na Bienále úžitkovej grafiky, Brno (Česko),1977: Cena na súťaži Footprint, Seatle (USA), 1977: 1. Cena na Quadrienále malých grafických foriem, Banská Bystrica (Slovensko),1978: Cena na súťaži Inter ex libris 78’, Frederikshavn (Dánsko),1980: Grand Prix na 8. Medzinárodnom Bienále grafiky, Krakov (Poľsko), 1985: 1. Cena na Bienále grafiky, Varna (Bulharsko),1992: Cena Do Forni, Benátky (Taliansko), 1995: Cena Martina Benku, Martin (Slovensko)