Adolf Born — Okná

Adolf Born bol českým maliarom, kresliarom, ilustrátorom, animátorom, karikaturistom a príležitostným scénografom a kostýmovým výtvarníkom. Známym sa stal najmä vďaka svojej práci na výtvarnej podobe animovaného seriálu Mach a Šebestová. Ako karikaturista mal špecifický zmysel pre grotesku a nevyhýbal sa ani čiernemu humoru. Jeho ostrý, no zároveň zmierlivý pohľad na rôznorodé ľudské slabosti môžeme vnímať ako typicky český láskavý humor. Vo svojej voľnej grafickej tvorbe čerpal námety z cestovania, zo svojho obdivu k historickým a literárnym postavám a k mytologickým hrdinom, zo spomienok z detstva, ale aj zo snových fantázií či umenia primitívnych národov. Pri grafikách vychádzal z kresleného humoru, tieto dve línie jeho tvorby boli v podstate paralelné a až od 70. rokov 20. storočia dochádza k ich syntéze. V začiatkoch tvoril technikou drevorytu a linorytu, neskôr sa začal venovať farebnej litografii. Tá sa od polovice 60. rokov stala preňho dominantnou technikou kvôli jej širokým výrazovým možnostiam, s ktorými rád hravo experimentoval.

Farebná litografia s názvom Okná v zbierke Nitrianskej galérie je zo záveru 60. rokov 20. storočia, keď vrcholila fáza hľadania špecifického výrazu v Bornovej grafickej tvorbe, ktorá sa v 70. rokoch ustálila do jeho originálneho rukopisu. Farebnosť je tu výrazná, živá, jej štruktúra pripomína pastel, no napriek tomu len sekunduje kresbe, ktorá je dominantná a plná expresívnych liniek, najmä na pozadí. Výjav, ktorý litografia zobrazuje, je pomerne jednoduchý a priamočiary: z okien uniformného domu, aký nájdeme na akomkoľvek sídlisku, na nás hľadia jeho obyvatelia – každý je svojský s jedinečným charakterom zobrazeným karikatúrnym štýlom. O obsahovom rámci našej litografie, ale aj o Bornovomprístupe ku grafike v tomto období píše Simeona Hošková v súvislosti s farebnou litografiou Indická venkovanka z toho istého roku ako o „ornamentalizované znakové řeči písma a znaků, jakýchsi základních stavebnicových prvků Bornova pomyslného labyrintu světa. Naopak prostředky blízkými karikatuře ztvárnil ve stejné době princip ‚bludiště‘ v litografii Okna, úsměvně komentující jinak neradostnou uniformitu života městského paneláku.“ [1] Grafika Okná bola vytlačená v pomerne malom náklade 30 kusov, čo bolo pre Borna tiež typické. Nevytváral totiž, tak ako bolo zvykom, pomerne veľké náklady okolo 200 kusov, preto je vlastníctvo tohto diela v našej zbierke o to cennejšie.