Michal Jakabčic — Stromy

V depozitároch Nitrianskej galérie sa nachádza niekoľko diel od maliara Michala Jakabčica. Autor zanechal po sebe  bohatú maliarsku stopu plnú symbolov, ktorá by si zaslúžila precíznejšiu teoretickú reflexiu (aj keď má autor svoju monografiu a vieme pomerne dosť o jeho živote ako osobnosti i ako umelca, jeho tvorba je stále interpretačnou výzvou).

Jakabčicov výtvarný názor silne ovplyvnil poetizmus a jazyk novej figurácie i metafyzickej maľby. Postupne mu bol najbližší surrealizmus. Stal sa maliarskym zjavom imaginatívneho slovenského maliarstva 20.storočia. Jeho maliarsky rukopis sa vyrysoval v prvej polovici 60-tych rokov 20. storočia cez poznanie diel P. Kleeho, či A. Deraina a iných. Tak vznikli jedinečné maľby s intenzívnym koloritom, figúrami (bábkami).

V 70-tych rokoch bola jeho tvorba angažovanou, v duchu naplnenia ideálov socialistického realizmu, avšak aj napriek tejto polohe, dnes môžeme povedať, že aj v intenciách dobovej ideológie si jeho tvorba zanechala emotívne prvky plné rôznych symbolov (mesiac, žena, vták, kvet, dáždnik, kôň, krava a pod.). Námety komponoval podobne ako jeho partnerka/manželka Viera Žilinčanová – ako divadelné kulisy

Vychádzal z kultúrno-historického prostredia Slovenska. Detstvo a zážitky (prvky) z neho určovali charakter magického realizmu, s ktorým si umelecky vystačil počas celého tvorivého života. Vďaka vysokému technickému prevedeniu by sme Jakabčicovu tvorbu mohli nazvať aj  maliarskou baladou o (slovenskej) poetizovanej krajine. Záverečná fáza tvorby (2. polovica 80-tych rokov a 90-te roky) niesla (ne/vedomé?) prvky postmoderného tvaroslovia.

Obraz Stromy (1985)  je symbolickým zobrazením dvanástich stromov, či skôr ľudských torz, pripomínajúcich stromy. V nočnej krajine, haliacej sa do ponurej tmy noci. Svetlé torzá (tiel) stromov svietia v tieňoch noci. Z tmy sa tisne modrý mesiac…

Jednoduchosť námetu je odzbrojujúca silou svojho remeselného aj výtvarného spracovania. Symbolické zobrazenie nočnej krajiny si môžeme interpretovať rôzne. Strom ako symbol života. Torzo ľudského tela, ako fragment zobrazenia ľudskej telesnej schránky. Nenápadný mesiac. Pokojná scéna (kulisa), čakajúca na rozvinutie (nášho) príbehu vlastných besov i desov.

Pozastavenie sa vo vnímaní scény obrazu – je to  maliarske zobrazenie po prežití ….alebo je zobrazením pred prežitím vlastných strastí života? Nevieme, pretože to nie je úlohou diel Michala Jakabčica, dopovedať celý príbeh. Cieľom je rozvíriť a rozdúchať more fantazijných otáznikov, ktoré si každý človek nesie v sebe sám.

Takúto podobnosť s využitím symbolu stromu – torza nájdeme aj v ďalších umelcových dielach: napr. Spiaci kohút (1983); Večerný les (1983); Nechajte vtáky spievať (1980), Tichá samota (1983), Svieti mesiac (1981).Jeho špecifická maliarska osobnosť si zaslúži náš záujem aj vďaka plynutiu a odstupu času.

(Text neprešiel jazykovou korektúrou.)