19.04.2011

19.04.2011

Bazovský Miloš Alexander, Zákruta

Neveľké dielo "Zákruta" od M.A. Bazovského, datované rokom 1949, v technike olej na sololite, zachytáva...

Bazovský

Inv. č.: O 289

Autor: Miloš Alexander Bazovský
Názov diela: Zákruta
Rok vzniku: 1949
Technika: olej
Materiál: sololit
Rozmery: 32,5×45 cm
Značenie: vpravo dole: M.A.B, štetcom

Neveľké dielo “Zákruta” od M. A. Bazovského, datované rokom 1949, v technike olej na sololite, zachytáva scenériu dedinského prostredia oravskej krajiny, v ktorej autor nachádza inšpiráciu k novým maliarskym vyjadreniam. Do tohto krásneho kúta sa Bazovský rozhodol prísť po prekonaní predchádzajúcej vážnej choroby, ktorá ťaživo doliehala na jeho emocionálny stav a podnietila ho k tvorbe diel meditatívneho charakteru a nadčasových diel s filozofickou výpoveďou o živote, smrti, pokore a vyznaní viery. Z pochmúrnosti ho vytrháva práve krajina v Leštinách, kde si zriadil improvizovaný ateliér /1948-1949/. Maľuje krajinné scenérie, tiché a lyricky ladené zákutia dedinského prostredia či už je to “Samota Leštiny”/olej, 1948-1949, tiež majetok NG/ so starobylým kostolíkom, ktorý evidentne korešponduje, po stránke techniky maľby, s predmetným dielom “Zákruta”. Kompozičné riešenie výstavby obrazu sa odvíja od kubistického prejavu k expresívne, mierne predimenzovaným polohám architektonického celku, v ktorom dominujú zjemnené štruktúry farebnej škály zemitých, okrových a jemne zelených tónov, ohraničených tmavou kontúrou, charakterizujúcou autorov rukopis. Z monotónneho, tichého koloritu kompozície pozornosť upútavajú dva atribúty – hrejivé, zlatisté slnko nad krajinou, symbol života a znovu nájdeného mieru a drevený kríž umiestnený uprostred chalúp – symbol nádeje a viery. V povojnových rokoch tak dôležité atribúty k prekonaniu ťažkých bolestných spomienok, k znovuzrodeniu optimistického myslenia ľudí.

Cesta, zákruta s míľnikmi, vedúca popri dedine sa stráca v ďalekom obzore krajiny. Je symbolom hľadania novej cesty budúcnosti, výzvou kráčať, napredovať a prekonávať prekážky, ktoré sú každodennou súčasťou človeka.

Miloš Alexander Bazovský je jedinečným autochtónnym zjavom v slovenskej výtvarnej kultúre. Bol maliarom neobyčajnej výtvarnej imaginácie, hlbokých emócií a svojského umeleckého vyjadrovania. V neustálej konfrontácii so svetovým umením sa mu novými výrazovými prostriedkami podarilo hlbšie, ako viacerým jeho súčasníkom, postihnúť fenomén baladickej formácie slovenskej reality.

Maliar, kresliar a grafik M.A. Bazovský sa narodil 11.1.1899 v Turanoch nad Váhom v rodine učiteľa, redaktora a prekladateľa Kolomana Bazovského. V r. 1909-1910 študoval na Štátnom hlavnom gymnáziu v Budapešti. Pre nedostatočné študijné výsledky prešiel na Meštiansku chlapčenskú školu vo Vrútkach, 1913-1916 pokračoval v štúdiu na Štátnej vyššej obchodnej škole v Dolnom Kubíne, odkiaľ odchádza na budapeštianske gymnázium, ktoré ukončil v r. 1918 maturitnou skúškou. V tom istom roku bol prijatý na Vysokú školu výtvarných umení v Budapešti, kde študoval pod vedením prof. I. Rétiho. Po vzniku ČSR odišiel do Prahy na Akadémiu výtvarných umení, kde študoval u prof. J. Loukotu, V. Bukovaca, M. Pirnera, J. Obrovského, M. Švabinského /1919 -1924/. V r. 1921 absolvoval ročný študijný pobyt na viedenskej akadémii. Po ukončení pražských štúdií nastalo u mladého maliara intenzívne hľadanie vlastnej výtvarnej výpovede, ktorú chcel nájsť predovšetkým v domácom, slovenskom prostredí, v krajine a jej ľuďoch. Stvárniť nielen kolorit rodného kraja, ale vo figurálnych kompozíciách priblížiť život dedinského človeka v jeho radostiach, starostiach i slávnostných chvíľach. Od analytického skúmania skutočnosti prešiel Bazovský k syntetizujúcemu pohľadu a v tomto zjednocujúcom procese sa formovala jeho umelecká osobnosť. Námetové okruhy v jeho tvorbe sa stávajú všeľudskými, s humánnym mravným podtextom. Dôležitým médiom u Bazovského bola farba, ktorá postupne časom získavala na intenzite. Na sklonku svojho života sám položartom -polovážne hovorieval o svojom “delíriu colorans”, vo vedomí exaltácie výrazových prvkov k ich maximálnej účinnosti. Bazovský v bohatej tvorbe záverečného obdobia stvárnil miznúce, archaické Slovensko.

Bol držiteľom viacerých významných cien, vyznamenaní a titulov. Titul Zaslúžilý umelec mu bol udelený v r. 1961 a Národný umelec o tri roky neskôr, v r. 1964. Počas svojho tvorivého života sa prezentoval takmer na 100 samostatných a kolektívnych výstavách doma i v zahraničí.

Národný umelec Miloš Alexander Bazovský zomrel 15. 12. 1968 v Trenčíne.

Smútočný prejav na pohrebe “Nad čerstvým rovom Miloša Bazovského” predniesol jeho priateľ, historik umenia Karol Vaculík (1921-1992). Z jeho prejavu citujem: “… Keď sa dnes s Tebou, drahý Moľko, lúčime, robíme tak s vedomím, že sa lúčime iba s Tvojou telesnou schránkou, pretože Tvoje dielo, Tvoje umenie tu ostane, lebo je nesmrteľné a bude večne vyžarovať ako nezhasiteľný plameň výtvarného progresu, umeleckej náročnosti a uváženého umeleckého činu.”

Z úcty k osobnosti a tvorbe autora bola v roku 1969 v Trenčíne založená Oblastná galéria Miloša Alexandra Bazovského.

Marta Hučková

Použitá literatúra: Kubíková, K.-Lovišková D.: M.A. Bazovský 1899-1968. In.: Interpretácia fenoménu slovenskosti v maliarskom diele M.A. Bazovského. Vydala Galéria M.A. Bazovského, SNG Bratislava, 1999, nestranované
Petrová, H.: Miloš Alexander Bazovský. Výtvarný život (22), 3/1977. SFVU Bratislava, 1977, str. 49
Balek, J.-Peterajová, Ľ.: Súčasné české a slovenské umenie. In.: Miloš Bazovský. Tatran, Bratislava 1983, Odeon, Praha 1983, str. 294 – 295

Foto: Slávomír Žákovič