Uľjana Zmetáková: Zrkadlenie III a IV

Uľjana Zmetáková sa vo svojej tvorbe venuje maľbe, grafike, ilustrácii i tkaniu gobelínov...

Inv. č.: O 1909
Autor: Uľjana Zmetáková
Názov diela: Zrkadlenie III
Rok vzniku: 1989
Technika: tempera
Materiál: papier
Rozmery: 57 x 76.5 cm
Značenie: neznačené

Inv. č.: O 1910
Autor: Uľjana Zmetáková
Názov diela: Zrkadlenie IV
Rok vzniku: 1989
Technika: tempera
Materiál: papier
Rozmery: 57 x 79 cm
Značenie: neznačené

– – –

Uľjana Zmetáková sa vo svojej tvorbe venuje maľbe, grafike, ilustrácii i tkaniu gobelínov. Jej umelecké východisko spočíva v realistickom programe, zároveň patrí k prvým pokračovateľom tendencie fotorealizmu na Slovensku.[1] Fotorealizmus možno definovať ako maliarsky smer, usilujúci o čo najdetailnejší prenos fotografickej predlohy na plátno. Zvyčajne sa modifikuje len obrazový výrez a veľkosť mierky zväčšenia. Typický je odosobnený rukopis násobený technickým perfekcionizmom, ktorý sa dosahuje prostredníctvom využívania stratégie trompe l´oeil[2], technikou americkej retuše[3], alebo za použitia rôznych mriežok a šablón. Vďaka tomu sú fotorealistické maľby často vnímané ako vecné dokumenty doby, svojím záznamovým charakterom teda preberajú funkciu fotografie.

Zmetáková začala princípy fotorealizmu vo svojej tvorbe aplikovať už počas štúdia na VŠVU, čiže od začiatku 70. rokov. V rovnakom období bolo taktiež možné badať prvé prejavy prenikania tohto štýlu do produkcie viacerých slovenských výtvarníkov, najmä v rámci mladej nastupujúcej generácie.[4] Je potrebné dodať, že slovenský variant fotorealizmu mal odlišný charakter ako jeho pôvodná americká verzia. Do veľkej miery to bolo podmienené tunajším spoločensko-historickým kontextom, rovnako i limitovanými technologickými možnosťami.[5] Daná tendencia sa v slovenskej umeleckej tvorbe neuplatňovala v tak radikálnom výraze ako v americkom prostredí – obrazové kompozície nespodobovali „totálny“ mechanický prenos fotografickej predlohy na plátno, ale naopak, stále v nich bol badateľný autorský rukopis či osobné zanietenie umelca v zobrazovanom motíve.

Uľjana Zmetáková svoju tvorbu zameriava na znázorňovanie mestskej krajiny, zátišia, portrétu alebo rôznych interiérových scén z najbližšieho okolia. Pri spodobovaní týchto tém sa autorka primárne zaoberá otázkami svetla a tieňa, ako aj perspektívou a zachytením výjavov zo špecifických uhlov, náročnejších podhľadov či nadhľadov. V maliarskych dielach U. Zmetákovej sa odzrkadľuje jej grafické školenie, a to jednak v kompozičnej výstavbe a taktiež v spôsobe techniky. Farbu na podklad nenanáša štetcom, ale používa na to striekaciu pištoľ, čiže zobrazenie buduje prostredníctvom zladenia jednotlivých striekaných farebných plôch. Samotným používaním pištole, ako i kompozíciou maliarskych výjavov, sa autorka usiluje o držanie chladnejšieho, objektívnejšieho odstupu. Daný námet nezachytáva z pozície maliarky, ale fotografky.

Diela s názvom Zrkadlenie IIIZrkadlenie IV sú pokračovaním rovnomennej série, ktorú autorka začala koncom 70. rokov v súvislosti s jej cestami do Talianska. O tom, že tieto komorné zobrazenia šírkového formátu spodobujú scény z Benátok napovedá znázornenie hlavných atribútov mesta – kanálov. Zmetáková sa v uvedených dielach zamerala na zachytenie odrazov okolitej benátskej architektúry na vodnej hladine. Práve rôzne zrkadlenia, práca s lesklými, kovovými, či tekutými povrchmi a dopadmi svetla, ako aj zameranie sa pozornosti na všedný, často prehliadaný detail z každodennej reality, stoja v centre autorkinho záujmu od jej študentských čias až po súčasnosť.

Takmer celú kompozíciu Zrkadlenia III pokrýva hladina kanála, a to až po horizont, ktorý naznačuje línia chodníka. Zatiaľ čo nábrežný chodník v hornej časti obrazu využíva plne realistický rukopis, v znázornení vodnej plochy so zrkadlením architektúry sa uplatňuje skôr abstrahovaný prístup, čo zas vzbudzuje dojem prirodzene sa vlniacej hladiny. V Zrkadlení IV je zobrazenie kanála vsadené do pravej časti obrazu, a to prostredníctvom prudkej diagonály. Podobne ako v predchádzajúcom diele, i tu výjav pozostáva len zo znázornenia kanála a priľahlého chodníka, rovnako obrazová kompozícia taktiež využíva protiklad realizmu a abstrakcie na jednej ploche. Zobrazenie je tu doplnené o menšiu loďku, umiestnenú popri pontóne, ako aj o figúru mačky v ľavej dolnej časti obrazu, ktorá sa pomaly približuje ku kanálu. Diagonálna kompozícia diela, takisto i zachytenie pohybu mačky, zvyšuje celkovú dynamiku výjavu, vnáša tu dej a napätie. Pre oba uvedené obrazy je typické neukončenie stvárneného výjavu – ten pokračuje za hranice rámu, čím zobrazenia nadobúdajú charakter výrezov. Týmto vyňatím časti z vizuálnej reality maľby nadväzujú na prirodzenosť fotografickej optiky. Fotografické princípy v zmienených dielach taktiež badať v zachytení výjavu z bezprostrednej vzdialenosti, ako aj z nižších nadhľadov a diagonálnych uhlov.

Zmetáková  pre vytvorenie predstavených diel použila temperu, ktorú na papier striekala z pištole. Táto technika jej svojou charakteristickou schopnosťou rýchleho schnutia zabezpečila zachytiť námet bezprostredne a taktiež prostredníctvom nelesklých, nesplývavých farebných tónov. Neosobným spôsobom techniky – striekaním z pištole sa v maľbách na jednej strane zdôraznil chladný odstup od zobrazeného námetu, na druhej strane sa tým v uvedených dielach podporila osobná štylizácia autorky, s prechodom do grafickej práce s vizualitou kompozície. Zrkadlenie IIIZrkadlenie IV sa svojím zameraním na okamihy všednej reality, zvláštnou pokojnou atmosférou, ako aj objektívnym odstupom autorky radia medzi reprezentatívne ukážky tendencie fotorealizmu na Slovensku.

Uľjana Zmetáková, dcéra známeho umelca a zberateľa Ernesta Zmetáka, sa narodila 1. marca 1951 v Bratislave. V rokoch 1972 až 1977 študovala na bratislavskej VŠVU na oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u profesora Oresta Dubaya. Na výtvarnú scénu nastúpila v polovici 70. rokov minulého storočia, odkedy sporadicky vystavuje doma i v zahraničí. Z jej ostatných výstavných prezentácií možno spomenúť samostatné výstavy vo Výstavnej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave (2016), v Galérii SVÚ v Bratislave (2008) alebo v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch (2006). Žije a tvorí v Bratislave.

Mária Janušová
január 2018

Použitá literatúra:

BALEKA, Jan: Výtvarné umění. Výkladový slovník. Academia: Praha 2010.
GERŽOVÁ, Jana (red.): Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Od abstraktného umenia k virtuálnej realite. Idey – pojmy – hnutia. Kruh súčasného umenia Profil: Bratislava 1999.
HRABUŠICKÝ, Aurel (ed.): Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985. [Kat. výst.] Slovenská národná galéria: Bratislava 2002.
VAŠKOVIČOVÁ, Hana: Uľjana Zmetáková. Tatran: Bratislava 1990.


Poznámky:

[1] Hnutie vzniklo na konci 60. rokov v USA, kde sa vyvinulo jednak na základe tamojšej silnej realistickej tradície, prakticky súvisle pretrvávajúcej od konca 19. storočia, ako aj v reakcii na pop art, a to najmä obratom k civilistickým témam či zobrazovaniu banálnych situácií i predmetov každodennej spotreby.

[2] Trompe-l’œil (zrakový klam) je výraz, ktorý v maliarstve označuje zmyslovo úplne verné podanie obrazového výjavu a vedie k zámene maľovaného so skutočnosťou. V západoeurópskom umení tento efekt umelci využívali už aj v antike, neskôr v renesancii, manierizme, baroku, rokoku či v surrealizme v 20. storočí. BALEKA, Jan: Výtvarné umění. Výkladový slovník. Academia: Praha 2010, s. 370.

[3] Americká retuš (anglicky air brush) je technika maľby pri ktorej je farba mechanicky rozstrekovaná prostredníctvom striekacej pištole (aerografu) alebo sprejov. Vyvinula sa v prostredí komerčného umenia, v ktorom sa preferovalo dosiahnutie hladkého, neosobného povrchu maľby. Ako prvý túto techniku vo voľnom umení použil predstaviteľ pop artu v Británii Peter Phillips medzi rokmi 1964 a 1965. GERŽOVÁ, Jana: AMERICKÁ RETUŠ. In: GERŽOVÁ, Jana (red.): Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Od abstraktného umenia k virtuálnej realite. Idey – pojmy – hnutia. Kruh súčasného umenia Profil: Bratislava 1999, s. 29.

[4] Okrem Uľjany Zmetákovej je možné medzi výrazných slovenských predstaviteľov uvedeného smerovania zaradiť Jozefa Srnu st., Juliána Fila, Veroniku Rónaiovú, Miloša Šimurdu alebo Oľgu Bartošíkovú.

[5] Tendencia fotorealizmu sa v slovenskom umení objavila začiatkom 70. rokov, teda v období nástupu normalizácie, kedy sa po uvoľnených 60. rokoch opäť striktne vyžadovalo presadzovanie tzv. tvorivej metódy socialistického realizmu. Keďže pojem socialistický realizmus nebol v teórii presne definovaný, dovoľovali sa i určité „odchýlky“, čerpajúce z modernistických princípov, medzi ktorými bol i fotorealizmus. Ten síce marxistickej teórii formálne vyhovoval, a to svojím zakotvením v realistickom zobrazení, problematickým bola skôr strata autorstva alebo chladný odstup od námetu, badateľný v americkom prúde fotorealizmu. Pozri bližšie: JABLONSKÁ, Beata: Lži, dilemy a alternatívy obrazu. In: HRABUŠICKÝ, Aurel (ed.): Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985. [Kat. výst.] Slovenská národná galéria: Bratislava 2002, s. 74.