Jiří Valoch: Sémantická studie A, B, C

Séria diel Sémantická studie pozostáva z troch xerokópií strojom písaných textov na papieri bežného formátu A3, pričom originálny strojopis vznikol v roku 1975 a jeho xerokópia v roku 2004...

  

Inv. č.: F-7
Autor: Jiří Valoch
Názov diela: Sémantická studie A
Rok vzniku: 1975/2004
Technika: xerox
Materiál: papier
Rozmery: 42 x 29,7 cm
Značenie: zozadu v strede dole: Sémantické studie A

 

Inv. č.: F-8
Autor: Jiří Valoch
Názov diela: Sémantická studie B
Rok vzniku: 1975/2004
Technika: xerox
Materiál: papier
Rozmery: 42 x 29,7 cm
Značenie: zozadu v strede dole: Sémantická studie B J Valoch 1975/2004

Inv. č.: F-9
Autor: Jiří Valoch
Názov diela: Sémantická studie C
Rok vzniku: 1975/2004
Technika: xerox
Materiál: papier
Rozmery: 42 x 29,7 cm
Značenie: zozadu v strede dole: Sémantická studie C J Valoch 1975/2004


Jiří Valoch je teoretik a kritik umenia, publicista, kurátor výstav a konceptuálny umelec. Tvorí vizuálnu a konceptuálnu poéziu, optické texty, fotografickú poéziu a fotografické koncepty, textové inštalácie a konceptuálne kresby, venoval sa aj akciám zasahujúcim do oblasti body artu a land artu. Jeho básnické texty na hranici slova a obrazu sa postupom času radikálne menia a reflektujú vlastný jazyk, pričom práca s textom je podriadená prísnemu konceptu. Od začiatku 60. rokov začína experimentovať s čisto estetickými kvalitami štruktúr strojopisu, pričom sa venuje najmä nesémantickej vizuálnej poézií a tzv. typogramom. V týchto textoch pracuje s optickými a rytmickými vlastnosťami textov a grafémových štruktúr, ich rozličnými vzťahmi, využíva bodky, pomlčky, strieda a vrství viacero elementov. V posledných rokoch sa venuje textovým inštaláciám na stenách a počítačovým grafikám.

Séria diel Sémantická studie pozostáva z troch xerokópií strojom písaných textov na papieri bežného formátu A3, pričom originálny strojopis vznikol v roku 1975 a jeho xerokópia v roku 2004. Trojici listov dominuje kríž umiestnený v strede, vytvorený pomocou interpunkčných znamienok nachádzajúcich sa vo výbave písacieho stroja (s najväčšou pravdepodobnosťou tu ide o pomlčky). Pod jednotlivými rovnoramennými krížmi (ktoré však môžeme čítať aj ako znamienko plus) je na každom liste strojom napísané iné slovo: „čtverec“, „trojúhelník“, „kruh“. Ide tu o konceptuálno-vizuálne dielo, spájajúce „kresbu“ písacím strojom a text, ktoré, ako názov napovedá, súvisí so sémantikou. Sémantika je v jazykovede náuka o význame jazykových jednotiek a o zmenách ich významu; vo filozofii to je súčasť semiotiky, zaoberajúca sa štúdiom vzťahov medzi formou a významom znakov. Kríž na obrázku môžeme vnímať z hľadiska semiotiky ako znak reprezentujúci kríž alebo matematické znamienko plus, ktoré majú rôzne významy závislé od kontextu ich použitia. Slová popisujú tri základné geometrické útvary, ktorých formu si dokážeme predstaviť aj keď ich vidíme len napísané. A tu nastáva zaujímavá konfrontácia súvislostí významov a foriem, ktorú Valoch vo svojej štúdii rozohráva. Napriek tomu, že na každom liste papiera vidíme kríž, resp. znamienko plus, opisuje text úplne iné geometrické teleso, čiže nastáva nezhoda medzi vizuálnou zložkou a jazykovým významom slov. Valoch tu uvažuje nad funkciou slov, znakov a ich významom a vzájomnými súvislosťami medzi nimi, pretože napriek tomu, že text nepopisuje videné, v našej mysli si význam slova dokážeme na základe našej predošlej skúsenosti vybaviť – každý predsa vie, ako vyzerá štvorec, kruh a trojuholník. Keď znak „+“ vnímame matematicky ako znamienko plus, môžeme vzťah medzi jednotlivými listami chápať aj ako časť matematickej rovnice „“štvorec + kruh + trojuholník“, čo nám dáva súčet základných geometrických útvarov. Ak tomuto znaku priradíme čisto vizuálnu funkciu, môžeme jeho dve ramená vnímať ako bližšie zadefinované koordináty v rovine, do ktorých sa jednotlivé dvojdimenzionálne geometrické útvary môžu zakresliť. Ďalšou rovinou diela je technika xeroxu, ktorá je tu použitá. Naznačuje totiž multiplikovateľnosť, sériovosť a určité odosobnenie sa autora od svojho rukopisu, ktorý je potlačený samozrejme už v prvom pláne použitím písacieho stroja, no tu sa ešte znásobuje. Paralelu môžeme hľadať v jazykových znakoch a ich význame, ako aj v jazyku samotnom. Tieto významy, pojmy a znaky sú totiž tiež akýmisi kópiami, ktoré každý z nás používa a kopíruje, no preberá ich z originálneho významu, ktorý je daný a v podstate nemenný. Ako máme možnosť vidieť, napriek tomu, že toto dielo vyzerá na prvý pohľad jednoducho a neatraktívne, keďže sa skladá z banálnych znakov a pojmov, keď začneme nad ním uvažovať konceptuálne, ponúka nám veľké množstvo rôznych významov a interpretácii. Ide tu teda nie až tak o vizuálne a výtvarné, ale skôr o intelektuálne dobrodružstvo.

JIŘÍ VALOCH sa narodil v roku 1946 v Brne. V rokoch 1965–1970 študoval na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne odbory bohemistika, germanistika a estetika. V rokoch 1972–2001 pôsobil ako kurátor v Dome umenia mesta Brna, kde realizoval výstavy výrazných osobností českého povojnového umenia. V rokoch 2002–2011 pracoval ako kurátor v Národnej galérii v Prahe. Je autorom viacerých monografií o českých a slovenských výtvarníkoch a veľkého množstva katalógov, článkov, recenzií a štúdií, spolupracoval na neoficiálnych výstavách, samizdatových katalógoch a zborníkoch. Je členom AICA – Medzinárodnej asociácie kritikov umenia, Internationales Künstlergremium či Saskej akadémie umení. Od roku 1966 vystavuje doma i v zahraničí. Jeho diela sú zastúpené v mnohých významných zbierkach v Čechách i vo svete. V rokoch 1968–1972 bol členom Klubu konkretistů a od roku 1997 je členom brnenskej sekcie Klubu konkretistů 2, od roku 1991 je členom brnenského TT Klubu výtvarných umelcov a teoretikov. Žije a pracuje v Brne.

Omar Mirza