Ivana Sláviková — Cervus Elaphus (Jeleň lesný) 1, 2

Pre Slávikovej tvorbu je príznačný moment dotýkania sa, ktoré je nielen povolené, ale aj žiaduce...

  

Inv. č.: F-135, F-136

Autorka: Ivana Sláviková
Názov diela: Cervus Elaphus (Jeleň lesný 1/2), Cervus Elaphus (Jeleň lesný 2/2)

Rok vzniku: 2011
Technika: vyšívanie, vŕtanie
Materiál: pozinkovaný plech, bavlnka na vyšívanie
Rozmery: à 48 × 48 cm
Značenie: zozadu na kovovom podráme vyryté: I.S. 2011

– – –
Dielo Cervus Elaphus / Jeleň lesný pozostáva z dvoch samostatných plechov štvorcového formátu. Na každom z nich je zrkadlovo oproti tomu druhému „vyšitý“ krížikovým stehom motív jeleňa v lese, prevzatý z ľudových výšiviek. Autorka tu podobne ako v celej svojej tvorbe spája viacero protikladov: tradíciu a súčasnosť, mužské a ženské, súkromné a verejné, mäkké a tvrdé.

Dielo je materiálovým i významovým paradoxom. Pozinkovaný plech – súčasný, pevný, chladný, a industriálny – je perforovaný vŕtaním, hrubou intervenciou do materiálu, ktoré môžeme vnímať ako „maskulínny“ prístup k sochárskej tvorbe, ktorá bola v minulosti stereotypne pokladaná za doménu mužských umelcov. Naopak, vyšívanie mäkkou, ružovou bavlnkou odkazuje na typicky ženskú ručnú prácu, ale aj na autorkinu súkromnú mytológiu, keďže použitý krížikový vzor pochádza z regiónu, v ktorom sa narodila a vyšívanie patrilo k jej rodinnej tradícii. Pre Slávikovej tvorbu je príznačný moment dotýkania sa, ktoré je nielen povolené, ale aj žiaduce, keďže ponúka divákom ďalšiu rovinu vnímania a v podstate aj čítania každého diela. „Zrastenie“ dvoch tak odlišných materiálov prináša okrem vizuálneho zážitku aj zaujímavú haptickú skúsenosť.

Zobrazenie jeleňov je známe už z obdobia paleolitu, napríklad z francúzskej jaskyne Lascaux. Jeleň – kráľ lesa, bol v mnohých kultúrach po celom svete kultovým a mytologickým zvieraťom, symbolizujúcim silu prírody, plodnosť, múdrosť, či vznešenosť. Bol považovaný napríklad za sprievodcu mŕtvych na druhý svet (Skýti), jeho parohy slúžili ako liečivo či afrodiziakum (Čína, Kórea, Sibír), svoje miesto má v antickej mytológii i v kresťanstve (jeleň s krížom medzi parohami ako atribút sv. Huberta), alebo ľudových rozprávkach (Braček jelenček). Ručiace jelene, poľovnícke výjavy, lesné zákutia s divou zverou a podobné žánrové motívy, aké ešte pred storočím viseli v obývačke každého správneho malomeštiaka, sa postupne stali symbolmi gýča. Súčasné postmoderné umenie však znovuobjavilo tento motív a vedome využíva jeho vizuálne i obsahovo nabitý potenciál.

Ivana Sláviková sa narodila v roku 1981 v Hnúšti. V rokoch 2002-2008 absolvovala štúdium na Katedre sochárstva na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici v ateliéri Socha, plocha, priestor, neskôr Socha a aplikované médiá, pod vedením doc. Juraja Saparu, akad. soch. V rokoch 2008-2011 absolvovala v tom istom ateliéri doktorandské štúdium. Zahraničné študijné stáže absolvovala na Akademii sztuk pieknych vo Wroclawy a na Akademii výtvarných umění v Prahe. V roku 2010 jej bola udelená Cena Martina Benku za rok 2009, v roku 2012 dostala cenu Slovenskej výtvarnej únie na Bienále slovenského voľného výtvarného umenia. Od roku 2013 pôsobí ako vedúca Katedry sochárstva a priestorovej tvorby na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Omar Mirza
december 2015


Akvizíciu z verejných zdrojov podporilo MKSR