Alexander Trizuljak — Portrét ženy

Plastika hlavy zobrazuje podobizeň mladej ženy, autor v bronzovej hmote zjavuje Portrét ženy, ktorý vznikol v jeho spoločenskom exile. 

Inv.č. P-361

Autor: Alexander Trizuljak
Názov diela: Portrét ženy

Rok vzniku: 20.storočie, 2.polovica 1975-1980
Technika:modelovanie, odlievanie, patinovanie
Materiál:kov, bronz
Rozmery:19x15x19 cm
Značenie: neznačené

Plastika hlavy od umelca Alexandra Trizuljaka zobrazuje podobizeň mladej ženy, autor v bronzovej hmote zjavuje Portrét ženy, ktorý vznikol v jeho spoločenskom exile.  Prezentovaná hlava z fundusu Nitrianskej galérie nesie v sebe prvky žánrového civilistického zobrazenia. Už na prvý pohľad je jasné, že ju vytvoril autor so zmyslom pre priestor, hmotu, objem. Statická podobizeň v ťažkom kovovom materiály pôsobí nežne, tak ako vie pôsobiť iba mladá žena. V patine modrej skalice vidíme jemnú tvár, cítime náznak mäkkosti jej vlasov, i keď je „iba z kovu“. Aj v drobnom dielku je čitateľný talent majstra Trizuljaka a jeho estetický esprit.

Alexander Trizuljak (narodený 15.mája 1921 vo Varíne pri Žiline – 15.októbra 1990, Bratislava) patril k výrazným osobnostiam slovenského sochárstva 20.storočia

Študoval na SVTŠ v Bratislave (študoval u M.Schurmanna a J.Kostku) a sochárstvo na AVU  (u prof. K.Pokorného) v Prahe. Roku 1949 – 72  bol pedagógom na VŠVU v Bratislave, „vďaka“ spoločenskej normalizácii sa stiahol z verejného života, a však tvoriť neprestal, vrátil sa ku sochárskym komorným a sakrálnym realizáciam, ktoré vieme s odstupom času hodnotiť aj ako jedny z nakvalitnejších príspevkov do kresťanského umenia 20.storočia na Slovensku. Jeho sochársky výraz  sa postupne vyvíjal  od žánrovových, civilných  motívov  až po  monumentálne experimenty s hmotou a priestorom.  Jeho najznámejším dielom je socha Víťazného vojaka na pylóne bratislavského Slavína (1957-60). Toto dielo sa stalo symbolom miesta a doby a zároveň stálo pri zrode Trizuljakových sochárských experimentov s materiálom a technológiou. Od rodinovského  lyricky vnímeného poňatia hmoty autor prešiel k realizáciam inšpirovaných realizmom, symbolizmom a estetikou  konštruktivizmu.  Vo využití  materiálu  prechádza od bronzu častejšie k hliníku. Najčastejšou témou umelca bol človek  v rôznych životnyćh  pozíciach a situáciach (človek ako hrdina, človek ako pracant, človek ako dieťa…).

I keď Alexander Trizuljak pochádzal z jednoduchých pomerov, jeho talent zanechal výraznu stopu vo výraze sochárstva 20.storočia. Veľmi aktívne sa zapájal do výtvarného života na Slovensku. Angažoval sa pri vzniku niektorých regionálnych galérií, výstavných projektov, umeleckých škôl. Bol pri iniciatívach, ktoré podnietili vznik napr. dielní Umeleckých remesiel v Bratislave, ktoré sú už minulosťou, alebo stál pri zrode sochárského podujatia Socha piešťanských parkov, ktoré začalo jeho samostatnou výstavou, taktiež inicioval vznik viacerých sochárských sympózií. Trizuljakovho talentu sa dobrovoľne spoločnosť vzdala, jeho umelecké dedičstvo sa prejavuje naďalej, v dielach, ktoré tu po ňom zostali a v talente jeho detí a vnukov, ktoré pokračujú v krásnom príbehu rodiny, ktorá má dar tvorivého talentu…

Ľudmila Kasaj Poláčková