Raimund Ritter von Brennerstein Wichera — Portrét ženy s ružou

Portrét ženy s ružou maliara Raimunda Wicheru sa do zbierok Nitrianskej galérie dostal ako dar od autorovej netere Malvíny Wicherovej.

Inv. č.: O-1016

Autor: Raimund Ritter von Brennerstein Wichera
Názov diela: Portrét ženy s ružou

Rok vzniku: 80. roky 19. storočia
Technika: olej
Materiál: plátno
Rozmery: 60,5 x 45,5 cm
Značenie: Bez značenia

Portrét ženy s ružou maliara Raimunda Wicheru sa do zbierok Nitrianskej galérie dostal ako dar od autorovej netere Malvíny Wicherovej (nar. 1886), ktorá zdedila obrazy po Wicherových súrodencoch – svojej matke Vilemíne (nar. 1858) a strýkovi Ferdinandovi (nar. 1864), ktorý bol fotograf. Niekoľko malieb darovala Vlastivednému múzeu v Bojniciach, z ktorých časť bola v rokoch 1967 a 1969 prevedená do zbierok Nitrianskej galérie.

Vzhľadom na to, že maľba nie je datovaná ani signovaná, môžeme sa domnievať, že pochádza z 80. rokov 19. storočia, z ranej etapy autorovej tvorby. Na toto obdobie odkazuje formálne príbuzný obraz Ženská hlava zo zbierok Moravskej galérie v Brne, signovaný R. v. Wichera a datovaný rokom 1883[1], a takisto fakt, že vznikol dva roky po ukončení autorovho štúdia (1881). Kým rané Wicherove maľby sú ešte citeľne ovplyvnené jeho učiteľom prof. Hansom Makartom a vyznačujú sa istým portrétnym realizmom, neskoršie obrazy z 90. rokov, keď už autor pôsobil vo Viedni, smerujú skôr k idealizovaným, štylizovaným portrétom mladých dievčat a žien s kyticami kvetín – z dnešného pohľadu by sme mohli hovoriť o tzv. mainstreamovej portrétnej tvorbe. Venoval sa tiež historickej maľbe a zátišiu.

Portrét ženy s ružou zachytáva mladú ženu oblečenú v dobových šatách s kyticou ruží. Zobrazená je v neúplnom profile (poloprofile) so zasneným pohľadom vedúcim mimo rámu obrazu na monochromatickom, neurčitom pozadí so špecifickou atmosférou vyvolanou maliarskou stratégiou temnosvitu. Farba pozadia, odevu a vlasov splýva, portrét je maľovaný v teplých, zemitých odtieňoch, čím vyniká tvár a dekolt ženy, ktorý je vytvorený hladkým štetcovým rukopisom. Ide o nearanžovaný, neidealizovaný portrét s veľmi prirodzeným, nenúteným postojom a výrazom tváre. Na neformálnosť a uvoľnenosť odkazujú aj rozpustené vlasy, ktoré sú na danú dobu netypické – na rozdiel od reprezentatívnych portrétov, kde sú vlasy skôr „upravené“ a vypnuté do dobového účesu. Priznaná prirodzenosť portrétovanej a fakt, že obrazy pochádzajú z Wicherovej pozostalosti, by mohli viesť k záveru, že ide o umelcovi blízku osobu, prípadne člena rodiny.

Raimund Josef Jan Wichera (ako je zapísaný v matrike) sa narodil 19. 8. 1862 vo Frenštáte pod Radhoštěm a zomrel v roku 1925 vo Viedni. Od detstva prejavoval maliarske nadanie. V rokoch 1873 – 1876, keď navštevoval nemecké gymnázium v Hranicích na Moravě, kam sa rodina presťahovala, jeho talent podporoval profesor kreslenia českej národnosti akad. mal. Jan Pinkava (1846 – 1923), ale aj František Watzlawik (Václavík, 1815 – 1893), rakúsky podnikateľ a politik s českými koreňmi, ktorý bol v tom čase starostom Hraníc a amatérskym maliarom – figuralistom, ktorý naučil mladého Wicheru maľovať olejovými farbami. Ako 16-ročný v roku 1878 Wichera zložil prijímacie skúšky na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Najprv absolvoval všeobecnú maliarsku školu, neskôr špeciálnu školu historickej maľby u prof. Hansa Makarta (1878 – 1881). Na odporúčanie profesora pozval mladého maliara František Jozef I. Habsburský za učiteľa kreslenia svojich detí. Koncom 80. rokov sa Wichera vrátil do Hraníc na Moravě, kde si zriadil maliarsky ateliér, venujúc sa predovšetkým portrétnej maľbe hranických mešťanov, ako aj dôstojníkov vyšších vojenských škôl, ktoré sídlili v meste. Pracoval aj pre továrnika F. Kohna (Vsetín) a grófa Rudlofa Vrbnu (Holešov), prostredníctvom ktorého sa Wichera zoznámil s uhorsko-chorvátskym grófom Jurajom Draskoviczom a odišiel na jeho zámok v Uhorsku, kde vymaľoval  slávnostnú sálu s historickými motívmi; takisto maľoval portréty jeho rodiny a ďalších spriaznených rodín.

V 90. rokoch sa Wichera usadil vo Viedni. Od polovice 90. rokov 19. storočia používal šľachtický titul rytier z Brennersteinu, ktorý mu bol udelený na návrh Františka Jozefa I. Habsburského. Po udelení titulu používa signatúru R. R. v. W. (Raimund Ritter von Wichera). Od r. 1901 bol členom Wiener Kūnstlerhaus. Považuje sa za rakúskeho umelca s českými koreňmi.

Nejasný je vzťah Wicheru k Slovensku. Vieme, že v roku 1890 sa vo Štvrtku na Ostrove narodil Maximilán Raimund Gehér, nelegitímny syn Raimunda Wicheru a Pauliny Geher, ktorého si osvojil neskorší manžel Pauliny Július Schurmann. Wichera podporoval syna Maximiliána Schurmanna (1890 – 1960), významného slovenského maliara, počas jeho štúdia na Akadémii výtvarných umení vo Viedni  (1907 – 1911).

Barbora Geržová
December 2020

Literatúra:
Indra, Bohumír: Rodina Wicherů ve Frenštátě p. R. a v Hranicích a vídeňský akad. malíř Raimund Wichera. In: Časopis Slezského muzea. Série B – vědy historické 43, č. 2, 1994, s. 136 – 142.
Sedlářová, Jitka – Kačer, Jaroslav: Výtvarné umění Moravy 1880 – 1920. Katalóg výstavy. Brno: Moravská galerie, 1994.

[1]
[1] http://sbirky.moravska-galerie.cz/dielo/CZE:MG.M_163