Imrich Weiner-Kráľ — Jún (z cyklu Drevo)

Imrich Weiner-Kráľ je považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenskej verzie surrealizmu, tzv. nadrealizmu, vo výtvarnom umení...

Inv. č.: O 34

Autor: Imrich Weiner-Kráľ
Názov diela: Jún (z cyklu Drevo)

Rok vzniku: 1962-63
Technika: olej
Materiál: plátno
Rozmery: 54 x 65 cm
Značenie: neznačené

Imrich Weiner-Kráľ je považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenskej verzie surrealizmu, tzv. nadrealizmu, vo výtvarnom umení. Zovšeobecňujúce spájanie jeho tvorby so surrealizmom je však viacerými teoretikmi umenia vnímané problematicky. Ako píše Ján Abelovský: „Weinerova surrealistická perióda je dodnes predmetom nedorozumení, názvoslovne nejasných definícií od ,surrealizmu weinerovského viduʻ, až po ,slovenský poetizmusʻ, uprednostňovaný samotným autorom. To signalizuje, že Weinerovo nadrealistické maľovanie bolo vnútorne protirečivé, s princípmi surrealizmu len vonkajškovo súvisiace. […] Prevažujúca časť jeho nadrealistickej maľby sledovala zásadne iné ciele. Podriaďovala sa úsiliu o preľnutie surrealistického štýlu s prapôvodnými duchovnými predstavami slovenského mýtu.“[1]

Weiner-Kráľ spojil aktuálny, moderný výtvarný výraz so surrealisticko-metafyzickým obrazovým myslením. Využíval síce charakteristické znaky surrealizmu, ako napríklad monumentalizáciu ľudského tela, zhustenie viacerých foriem a výjavov do jedného plánu, levitovanie predmetov, prevracanie časovo-priestorovej kauzality v rámci jednotlivých obrazov a pod., no popieral typicky surrealistickú metódu automatizmu a snažil sa zobraziť slovenskú realitu cez prostý vidiecky ľud a jeho život. Kým v 20. rokoch 20. storočia z jeho diel cítiť ešte satirický pohľad na slovenský vidiek, v polovici 30. rokov, ktoré sú považované za jeho vrcholné obdobie, sa dopracoval k asociačnému poetizmu s výrazným baladickým nádychom vidieckeho, ale aj mestského prostredia. Vidiek sa mu stal najdôležitejším inšpiračným zdrojom, ktorý však neidealizoval ako iní naši maliari moderny (Benka, Bazovský, Fulla), ale snažil sa preniknúť pod jeho povrch, odkryť a pochopiť nejednoznačný a zložitý svet „slovenskosti“.

Imrich Weiner-Kráľ tematizoval okrem vidieka aj svoj židovský pôvod a reagoval na aktuálne spoločenské problémy doby. Niekoľko jeho cyklov zobrazuje katastrofické vízie a varovné témy. Napríklad v sérii obrazov z druhej polovice 30. rokov zobrazujúcich Židovskú ulicu v Bratislave je citeľná mrazivá, zlá predtucha, ktorá sa onedlho naplnila. Jeden z obrazov Židovskej ulice, ktorý je však až z obdobia 60. rokov, má vo svojej zbierke aj Nitrianska galéria.

Olejomaľba Jún zo zbierky Nitrianskej galérie patrí do cyklu dvanástich plátien so súborným názvom Drevo, z ktorého sa v našej zbierke nachádza ešte jeden obraz s názvom Máj. Niekoľko ďalších obrazov z tohto cyklu v zbierke Slovenskej národnej galérie si môžete pozrieť na Webe umenia.

Maľby nesúce názvy mesiacov chronologicky zobrazujú baladický príbeh drevorubača/pltníka a jeho tragický koniec. Cyklus Drevo je akoby autorovým návratom do obdobia 30. rokov 20. storočia, v ktorých vytvoril viacero baladických obrazov z vidieckeho prostredia podobných po formálnej i po obsahovej stránke. Weiner-Kráľ aj v sérii obrazov zo 60. rokov používa typické mohutné ľudské postavy, spája viacero časových i priestorových plánov do jedného obrazu, využíva rôzne metafory a symboly.

Plte, kompy a pltníci patrili medzi obľúbené motívy Weinera-Kráľa. Na viacerých známych obrazoch (medzi najznámejšie patrí maľba Rachovo z roku 1935, nájdeme postavu pltníka, ktorého môžeme vnímať buď ako zástupcu tradičného slovenského remesla, alebo alegoricky ako mýtického prievozníka do ríše mŕtvych Chárona.

Na našom obraze Jún zaberá takmer celý priestor kompozície majestátna postava pltníka napriahnutého v dynamickej diagonále. Plaví sa po rieke, na ktorej brehoch vidíme dedinu s drevenicami a na pozadí sa črtajú náznaky krajiny. V hornej časti obrazu nad pltníkovou pravou rukou sa nachádza postava jeho ženy, resp. jeho milej, ktorá čaká na jeho návrat zo zvážania dreva držiac v rukách kohúta. Kohút je starý ľudový symbol plodnosti, kohútie kikiríkanie ohlasovalo začiatok dňa a malo zahnať démonov noci, no trojnásobné kikiríkanie na pravé poludnie ohlasovalo smrť gazdu. V tomto zmysle môžeme kohúta vnímať ako náznak zlej predtuchy tragického konca, o ktorom sa viac dozvedáme v ďalších plátnach cyklu. Obraz Jún teda môžeme vnímať aj samostatne, no k jeho úplnému čítaniu a pochopeniu je potrebné vidieť celý cyklus, pričom je škoda, že v dnešnej dobe sa už žiaľ nenachádza na jednom mieste.

Imrich Weiner-Kráľ sa narodil 26. októbra 1901 v Považskej Bystrici. V rokoch 1919 – 1922 študoval v Prahe na Umeleckopriemyselnej škole a krátko aj na Českom vysokom učení technickom architektúru a maliarstvo. V štúdiu pokračoval v roku 1922 na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe, v roku 1923 na Akadémii výtvarných umení v Berlíne, v roku 1924 na École des Beaux-Arts v Paríži. Tam tiež krátko pôsobil v ateliéroch Colarossi a Grande Chaumiére. V roku 1924 sa vrátil na Slovensko, žil v Považskej Bystrici. V rokoch 1926 – 1927 absolvoval základnú vojenskú službu, po ktorej striedal rôzne zamestnania (kreslič, lyžiarsky tréner, úradník). V roku 1930 odišiel na niekoľkomesačný pobyt do Paríža, v rokoch 1930 – 1932 absolvoval cesty po západnej Európe, v Nemecku bol na Bauhause v Dessau. V rokoch 1932 – 1939 pôsobil v Bratislave. V roku 1936 usporiadal spolu s Františkom Malým výstavu v brnianskej Galérii Skupiny výtvarných umelcov, reinštalovanú v Umeleckej besede v Bratislave, ktorá znamenala historický nástup surrealizmu v slovenskom umení. Prvou manželkou Weinera-Kráľa bola prvá slovenská fotografka Irena Blühová. V roku 1939 zostal po jednej zo svojich výstav v Paríži, kde sa znova oženil a narodila sa mu tam jediná dcéra Elise. V emigrácii sa počas druhej svetovej vojny zapojil do hnutia odporu proti fašizmu, vyrábal falošné doklady a potravinové lístky pre tých, čo žili v ilegalite. Tu začal používať krycie meno Kráľ, ktoré neskôr používal ako druhé priezvisko. V roku 1947 dostal za svoju účasť v protifašistickom odboji francúzske štátne vyznamenanie. Po skončení vojny založil v Paríži Dom československej kultúry. Pôsobil ako pracovník, neskôr ako vedúci Československej informačnej kancelárie v Paríži. Keď v roku 1950 vypovedalo Československo francúzskych diplomatov, z Paríža ho vyhostili. Pohyboval sa potom medzi Prahou a Považskou Bystricou. V roku 1951 bol pri ilegálnom pokuse o prekročenie hraníc zatknutý a sedem mesiacov strávil vo väzení, kde namaľoval 45 obrazov v duchu socialistického realizmu. V roku 1961 sa natrvalo usadil v Bratislave. Bol členom Maďarskej vedeckej, literárnej a umeleckej spoločnosti v Československu, tzv. Masarykovej akadémie, bratislavského Kunstvereinu a Umeleckej besedy Slovenska. Okrem maľby sa venoval grafike, ilustrácii a plagátu. Aktívne sa venoval aj horolezectvu, hral na husliach a bol literárne činný. Zomrel 11. augusta 1978 v Bratislave.

Omar Mirza
júl 2017


Poznámky
[1] ABELOVSKÝ, Ján: Imrich Weiner-Kráľ (1901 – 1978). Katalóg výstavy. Bratislava : Slovenská národná galéria – Budapešť : Slovenský inštitút, 2001.

Použitá literatúra:
ABELOVSKÝ, Ján: Imrich Weiner-Kráľ (1901  – 1978). Katalóg výstavy. Bratislava : Slovenská národná galéria – Budapešť : Slovenský inštitút, 2001.
BAJCUROVÁ, Katarína: Moderna …to najlepšie čo doma (v galérii) máme… (29. 3. – 30. 9. 2012). Katalóg výstavy. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2012.
KISS-SZEMÁN, Zsófia – OBUCHOVÁ, Viera – PAŠKO, Peter: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Bratislava: Calder s. r. o., 2012.
KVASNIČKA, Marián: Imro Weiner-Kráľ. Katalóg výstavy. Trenčín : Oblastná galéria M. A. Bazovského, 1986.
VÁROSS, Marian: Imro Weiner-Kráľ. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, 1963.