Ladislav Guderna – Návrh na stenu čšl. pavilónu na svetovej výstave v Montreale & Návrh na Montreál

V zbierkach Nitrianskej galérie sa nachádza 19 diel od Ladislava Gudernu. Tento text do virtuálnej galérie približuje dve autorove maľby (návrhy), ktoré  sa spájajú s legendárnou výstavou  Montreal Expo ´67. Výstava v Kanade  bola jednou z historicky najdôležitejších prezentácií Československa vôbec.

 

Inventárne číslo: O 436
Autor: Ladislav Guderna
Názov diela: Návrh na stenu čšl. pavilónu na svetovej výstave v Montreale
Datovanie: 1964 – 1965
Technika: tempera
Materiál: lepenka
Rozmery: 25 x 27,5 cm
Značenie: neznačené

 

Inventárne číslo: O 194
Autor: Ladislav Guderna
Názov diela: Návrh na Montreál
Datovanie: 1966
Technika: kombinovaná technika
Materiál: papier
Rozmery: 21,5 x 56,5 cm
Značenie: neznačené

V zbierkach Nitrianskej galérie sa nachádza 19 diel od Ladislava Gudernu. Tento text do virtuálnej galérie približuje dve autorove maľby (návrhy), ktoré  sa spájajú s legendárnou výstavou  Montreal Expo ´67. Výstava v Kanade  bola jednou z historicky najdôležitejších prezentácií Československa vôbec. Špecifikom tejto výstavy bol dôraz na spôsob umeleckej prezentácie a zmysel národnej prezentácie, pričom pavilón ČSR patril k odborne i laicky najreflektovanejším. (ČSR mala za sebou v minulosti významné prezentácie aj na iných svetových výstavách, napr. Brusel Expo ´58, Osaka Expo ´70).[1] Bohužiaľ, z prezentácii na výstave sa nám nezachovalo veľa pôvodného materiálu. Umelecké diela a predmety úžitkovej (dizajnovej) hodnoty väčšinou ostali v Kanade, podobu výstavy a jej ducha nám približuje dokumentácia k výstave, návrhy, autorské skice, fotografie.  Z minima pozostalých hmotných artefaktov sa podarilo vytvoriť pripomienku československého pavilónu, ktorý pracoval s umeleckohistorickou pamäťou projektom Slovenského centra dizajnu Automat na výstavu: Československý pavilón Expo Montreal 1967 (Satelit galéria SCD, 2018).[2] Na výstave v tej dobe participovalo množstvo umelcov z rôznych odvetví.

Ladislav Guderna sa prezentoval nástennými maľbami (štukolustrami). Návrhy pre výstavu sú poznačené  autorskými prístupmi. V 60. rokoch Ladislav Guderna začína pracovať s kolážami. Rôzne vystrihnuté obrázky menia svoju pôvodnú funkciu a zmysel, sú súčasťou vymysleného umelcovho sveta.  Miestami až dekadentne pracuje s históriou, iróniou, rozkošou, pokojom, metaforou a mierom. Vytvára priestor bez času. Často v jeho dielach vidíme zmyselné telá bez hláv, hlavy bez tiel plné tajomstiev. „Gudernov svet plný rôznych ženských postáv, ktoré vypĺňajú  prázdnotu radosťou a humorom, tvoria protipól mužskému princípu a niekedy si vytvárajú aj svoj vlastný, často nepochopený svet.[3] Žena a jej figúra je u Gudernu niekedy oblečená, inokedy nahá, ale vždy si je vedomá svojej ženskosti, aj keď maliar stratil jej hlavu a nahradil ju napr. srdcom, zvieracím, zoomorfným alebo iným motívom (O -194 Návrh na Montreal, 1966). A keď tú hlavu našiel, osadil ju na elektrotorzo  cyklo-holubice, vlasy jej upravil korunou z konskej papule (O – 436 Návrh na stenu čsl. pavilónu na svetovej výstave v Montreale 1964 – 1965). Návrhy nesú stopy dekorativizmu, kultivovanosti, vtipu, zdanlivo nesúrodé spája s ľahkosťou veľkého množstva asociácií. „Na stenách Staropražskej reštaurácie vytvoril Ladislav Guderna fantazijné farebné štukolustro s námetom kartových hier, rozvíjajúce v československom modernom umení tradičný záujem o surrealizmus. Autormi interiéru tzv. Slovenskej reštaurácie (správne Bratislavskej reštaurácie, alebo jednoducho: Bratislavy) boli architekti Vojtech Vilhan a Ferdinand Milučký. Inšpirovali sa syntézou funkcionalizmu a prvkov slovenského ľudového umenia a architektúry. Vo vnútri reštaurácie zazneli rozmanité odkazy na ľudovú architektúru a umenie – predovšetkým uplatnenie dreva v mobiliári  aj v tektonike masívnych trámov a stien z dosák.“[4]

Ladislav Guderna (1. 6. 1921 Nitra – 6. 10. 1999 Vancouver) patrí k ťažiskovým surrealistickým autorom na Slovensku. Študoval na ŠUR u prof. Ľ. Fullu. Od roku 1938 študoval na súkromnej maliarskej škole Maximiliána Schurmanna, ktorá neskôr patrila do pôsobnosti SVŠT v Bratislave, kde potom Guderna študoval u prof. J. Mudrocha a M. Benku. V r. 1944 študoval na  Akadémii výtvarných umení v Belehrade. Veľmi sa zaujímal o teóriu maľby, spolupracoval s nadrealistickými básnikmi (Avantgarda 38). Gudernove návrhy obálok a ilustrácie sa objavili v mnohých ich zborníkoch. Intenzívne sa zaujímal o vzťahy tvaru, obsahu, formy, výrazu.

Po druhej svetovej vojne  bol jedným zo zakladajúcich členov Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. Od šesťdesiatych rokov sa Guderna začal prejavovať oveľa viac surrealistickým tvaroslovím. Pri poeticky ladených kompozíciách spájal rôzne materiály. V Prahe sa stal členom Mánesu. V roku 1946 stretáva svoju budúcu partnerku Evu Pospíšilovú. V tomto období uňho dominovala silná čierna línia, čistota tvarov a ponurá farebnosť i expresívne ladenie. Päťdesiate roky sú hlavne o komorných portrétnych námetoch, figurálnych maľbách a zátišiach. Maľba bola imagináciou metafyzickej krajiny/zátišia. V roku 1957 sa stáva predsedom Zväz slovenských výtvarných umelcov. Za svoje výtvarné návrhy získal niekoľko ocenení (čestné uznania, medaily – napr. Cena za najlepšiu známku roka 1965; 1966).

Po okupácii ČSR v roku 1968 protestne emigroval do Kanady. Guderna sa začlenil aj do kanadských surrealistických skupín West Coast Surrealists a Melmoth Vancouver Group.  Bol neustále otvorený novým smerom a inšpiráciám. Dominantnou bola pre neho metaforická imaginatívna poloha.  Špecifikom jeho tvorby bolo vracanie sa k niektorým motívom a schopnosť nanovo ich interpretačne dotvoriť. V emigrácii so svojím  synom Martinom vydáva niekoľko: časopisov Scarabeus (1979 – 1998); Vancouver Surrealist Newsletter (1980 – 1981); Melmoth Vancouver (1981 – 1986).

Výstavná činnosť: Prvýkrát vystavoval (1941) s J. Šturdíkom, R. Pribišom, V. Cmelom, o rok neskôr s E. Semianom a O. Dubayom. Portfólio jeho výstavných aktivít je pomerne pestré aj na zahraničné účasti: napr. 1945 Umenie Československa v Paríži  Generace Manesa 1939 – 1947, Praha; 1948  XXIV. Bienále Benátky;  1959 Svetová výstava EXPO ´58, Brusel; 1960 Výstava Medzinárodnej súťaže  Guggenheim Museum, New York;  1967 Nástenné maľby pre  československý pavilón EXPO ´67, Montreal; 1971 Surrealistic  Explorers (Arp, Chagall, Dali, Guderna, Haquand, Matta, Miro, Ortega), Toronto; 1981 XVI. Biennale Sao Paulo; 1983 I. International Mail Art Exhibition, Soul; 1990 ARTOPOLIS ´90, Vancouver; 1991 Europäische Dialoge. Bochum, Museum Bochum; 1992 Actual Exhibition, Paris; 1996 Book an Q. Fifty years of correlations, Brno a mnoho ďalších.

Ľudmila Kasaj Poláčková
Máj 2020


Zdroje:
https://www.webumenia.sk/clanok/montreal-expo-67 (odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).

https://www.scd.sk/?vystavy-satelit&sprava=automat-na-vystavu-ceskoslovensky-pavilon-na-expo-67-v-montreale(odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).

KISZ-SZÉMAN, ŽOFIA: Ladislav Guderna – Lietajúca ryba. Bratislava: GMB, 2012.

http://magdamag.sk/2017/11/08/slovencina-dejiny-ceskoslovensko-na-expo-67-v-montreale/ (odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).

https://www.youtube.com/watch?v=kDz3PK8RcS8 (Dokument o výstave Expo Montreal 1967, odkaz vyhľadaný 10.5.2021).

[1]  Dostupné na:  https://www.webumenia.sk/clanok/montreal-expo-67 (odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).

[2]  Viac informácií o výstave v SCD: https://www.scd.sk/?vystavy-satelit&sprava=automat-na-vystavu-ceskoslovensky-pavilon-na-expo-67-v-montreale (odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).

[3] KISZ-SZÉMAN, ŽOFIA: Ladislav Guderna – Lietajúca ryba. Bratislava: GMB, 2012, s. 77.

[4]  Podrobnejšie informácie o výstave EXPO MONTREAL 1967: http://magdamag.sk/2017/11/08/slovencina-dejiny-ceskoslovensko-na-expo-67-v-montreale/ (odkaz vyhľadaný 10. 5. 2021).